| ZAHRANIČNÉ ÚČINKOVANIE A ... |
 |
Zahraničné hory
Výstupy v iných
horách než vo Vysokých Tatrách boli pre našich horolezcov dlho nenaplneným
snom. Čítali o nich, videli filmy, poznali nejeden výstup Buhla,
Bonnatiho, alebo Rebuffata, ale Alpy, Dolomity, Kaukaz boli aj z hľadiska
našej výkonnosti aj z finančných možností nedostupné. Až začiatkom
osemdesiatych rokov sme aj na poli zahraničných zájazdov urobili prvé
nesmelé pokusy. Horstvá Balkánu boli pre nás práve s ohľadom na spomínané
skutočnosti dostupnejšie než Alpy. Primát v tejto činnosti má dvojica
Kuchárek a Mikletič, ktorí v auguste 1982 vycestovali do pohoria
Rila v Bulharsku a preliezli niekoľko stien. Výstupy na
Jelení vrch, Orlovec a Zlý zub mali klasifikáciu III. Okrem toho vystúpili
aj na Musalu (2925 m), najvyšší štít pohoria a celého Balkánu. Po tomto
úspešnom začiatku sa na Balkán začalo jazdiť častejšie, viac ale so
zameraním na vysokohorskú turistiku. V roku 1983 bola dvojica Kuchárek,
Mikletič v Rumunsku, kde prešli hrebeňovky Fagarašu, Buceggi a
Piatra Craiului. V roku 1984 cez S stenu Vichrenu (2915 m) v
pohorí Pirin preliezol Valachovič. V tom istom čase tam
bol aj R. Mikletič.
Ďalšie roky sú spojené skôr s akciami
jednotlivcov. V roku 1984 Valachovič, už ako člen TJ Slávia SVŠT, liezol v
Dolomitoch v oblasti Marmolady (3344 m). Spolu s ním sa
dvaja členovia oddielu z Malaciek vybrali v roku 1986 do Júlskych
Álp, kde dvojica Štefek, Valachovič preliezla S stenu Triglavu
(2863 m) a liezla i v skalnej oblasti Paklenice v pohorí
Velebit. V týchto rokoch navštívili niektorí horolezci, dnes členovia
malackého oddielu pohorie Kaukaz (V. Štefek vystúpil na
Kazbek - 5033 m) a Altaj (Uváčik zdolal vrchol Beluchy -
4506 m). V tomto pohorí pôsobil aj M. Benkovič. Bývalí členovia oddielu M.
Valachovič a D. Trankovič sa v roku 1988 dostali na
Kaukaz. Liezli v oblasti Nakra Tau a zdolali vrchol
Elbrusu (5621 m). Rovnaký vrchol zdolal v tom istom roku M. Kuchárek. Tým
boli položené základy pre nevyhlásenú súťaž, kto z Malačanov bude mať
oddielový výškový rekord. Výstup M. Kuchárka v roku 1990 na vrchol Piku
Korženevskej (7105 m) na Pamíre zostane však asi dlho
neprekonaný. Valachovič sa v roku 1989 vrátil do oddielu v Malackách a
zorganizoval zájazd do Rumunska. Pekné výstupy urobili Janotka, Kubík a
Klíma v pohorí Buceggi a Piatra
Craiului.
Po roku 1989 sa otvorili možnosti na častejšie
výjazdy do zahraničia, najmä do Álp. Dvojica Kuchárek a Šmatlo sa spolu s
horolezcami z Pezinka dostala v roku 1992 na najvyšší vrchol Európy na
Mont Blanc (4807 m). Žaťko, Slovík, Gembeš, Janotka,
Mordavský, Kelečin, Klímovci, Filípek a ďalší podnikli viacero výstupov na
vrcholy vo Východných Alpách, v oblasti
Grossglockner, Grosswenediger, Schneeberg a Rax. V roku
1991 sa uskutočnil oddielový zájazd do Dolomitov do
oblasti Brenta. Valachovič, Kubík a Hajaš vyliezli
hodnotnú cestu JZ zárezom na Guglia di Brenta (2833 m), cestou
Fehrmann-Smith päťkovej obtiažnosti. O rok neskoršie opäť Kubík a Hojnoš
liezli v oblasti Sella a Rosengarten a
vyliezli cesty na Vajoletky. V roku 1994 preliezli viacero oblastí v
Dolomitoch Slovík a Janotka. V tom istom roku dosiahol M.
Kuchárek vrchol Matterhornu (4476 m) hrebeňom Hörnli.
Janotka vystúpil na vrchol Mont Blanc v roku 1996. Klíma a Slovík sa
dostali aj na najvyššie škandinávske hory - Galhopinggen (2469 m) a
Glittertinden (2464 m) v nórskom Jotunheimene.
Viacero našich členov sa počas plnenia služobných povinností alebo
počas dovoleniek dostala do exotických pohorí a vzdialených hôr Ázie,
Afriky a Ameriky. M. Štefek bol v oblasti Yosemitov a v
Kanade, A. Žaťko v niektorých oblastiach USA. M. Valachovič v pohorí
Myohyangsan a Kumgangsan v Kóreji, v pohorí
Taurus v Turecku, na Atlase v Maroku a v
roku 1994 v horách pri Bajkale a v roku 2003 v sibírskom
pohorí Sajany. M. Kuchárek vystúpil na niekoľko vrcholov
v Iráne a v Maroku, vrátane najvyššieho vrcholu Atlasu Džabal
Tubkal (4165 m). Zážitky a obrázky z týchto horstiev sa
prezentovali každoročne na záver sezóny na oddielovej chate.
...
REKORDY
Prehľad osobných výškových rekordov malackých
horolezcov
Oddielový rekord drží od roku 1990 Miloš
Kuchárek výstupom na Pik Korženevskej (7105 m) v pohorí Pamír. Na jeho
konte sú aj ďalšie hodnotné veľhory, ako sú Mont Blanc (4807 m) a
Matterhorn (4476 m). Zdolal aj najvyššiu horu Európy, Elbrus (5621 m).
Vrchol Cerro Aconcagua (6959 m) v Chile mu unikol iba vďaka zlým snehovým
podmienkam. Všetko si ale vynahradil v roku júni 2000 výstupom na najvyšší
vrchol Severnej Ameriky, Mt. Mc Kinley (6164 m). Nasledovala najvyššia
hora Afriky, povestné Kilimadžáro (Uhuru 5895). Potom opäť neúspech na
Huascarane (6768 m). V roku 2003 mal veľkú šancu zlepšiť svoj osobný aj
oddielový rekord, keďže sa so Žilinskými horolezcami vybral na Šiša Pangmu
(8046 m) ležiacu v Tibete. Množstvo snehu a maoisti však tento jeho zámer
prekazili.
Na jar 1999 sa J. Zaťko s M. Liptákom zúčastnil
slovensko-poľskej na horu Muztagh Ata (7546 m), nachádzajúcu sa v oblasti
čínskeho Pamíru. Dosiahli výšku 7250m a pre zlé počasie z tejto výšky horu
zlyžovali do základného tábora (Podrobnejšie v časopise Everest
1999).
M. Valachovič dosiahol v roku 1988 V vrchol Elbrusu (5621
m). Nad 4000 metrov sa dostali aj V. Štefek (Kaukaz, Kazbek 5033 m), M.
Šmatlo, M. Janotka, L. Filípek, F. Klíma aj jeho syn Ferko (všetci Mont
Blanc 4807 m v Z. Alpách) a J. Uváčik (Altaj, Belucha 4506 m). F. Slovík a
J. Gembeš dosiahli predvrchol Grossglockneru (ca. 3600 m) v Alpách a M.
Kubík najvyšší vrchol Dolomitov (Marmolada 3344 m).
MALAČANIA VO VÝŠKACH
V roku 2005 sme mali dve želiezka v ohni. Zatiaľ čo Miloš Kuchárek z
objektívnych dôvodov na vrchol najvyššieho vrcholu Austrálie a Oceánie,
4884 m vysoký Carstensz Pyramid nevystúpili (pozri reportáž v Malackom
hlase z apríla 2006 a stránku
http://www.horizont.bk.cz/np/expedice/car06/hl-str.htm
) Vlado Gembeš bol úspešný. Po tom, čo sa mu v roku 2005 v oblasti Annapurny podarilo
zdolať Pisang Peak (6091 m) vystúpil v októbri 2006 na Tilicho Peak (7134 m)
v expedícii vedenej Marošom Šajnohom. Podrobnejšie sa o expedícii písalo
v SME
(11. 9. 2006, str. 44). Expedícia mala tragickú dohru pre pezinčana a nášho
kamaráta Ivana Prokopa ( www.denniksport.sk/clanok?id=14355
- 20k)
(-mival-)
Ostáva len popriať aj ostatným, aby
okúsili pocit z dosiahnutia vrcholu svojej najvyššej hory (najnovšie
správy pozri v Aktuality).
Výstupy Zaťkovcov v Höllentale
Jano Zaťko a jeho dve ratolesti Jakub a Marek každoročne pôsobia v
neďalekom Höllentale v Rakúsku. V auguste 2007 vyliezli niekoľko výstupov,
pozri podrobnosti:
25.8.07 –, Vordere Stadlwand Peternpfad, V-, OS, 160 m; Grasharfe, VI, OS,
Kaiserbrunner Turmstein, Ga Gaga Gaa, VI+, OS,
26.8.07 – Kaiserbrunner Turmstein, West Side Story, VI-, OS,
1.9.07 – Fuchslochgraben, sektor C, nejaké kvaky pomedzi dážď, (spolulezec
syn Jakub) a nakoniec bonbónik:
2.9.07 – Wachthutteturm, Weichtalwichtel, VI+, OS, 170 m, 8 dĺžok
(spolulezec syn Jakub).
Táto oblasť poskytuje aj dobré možnosti lezenia v ľadoch. V januári 2008
tu bol Jano s Tomášom Hanzalíkom a vyliezli cestu:
12.1.08 - Grosse Hollental, AV Eisschlauch, WI 5 (E3), 70 m, lezené TR,
pre veľmi zlé podmienky, odpadnutá spodná časť ľadu, bez možnosti istenia,
po ľade tiekla voda (Zaťko, Hanzalík)
Rok 2008 sa zapíše spoluúčasťou nášho efemérneho
člena HK, Rasťa Ekkerta na vojenskej expedícii na Annapurnu.
Expedícia nakoniec pre mimoriadne zlé snehové podmienky nebola úspešná.
Viac sa darilo Vladovi Gembešovi, ktorý sa zúčastnil expedície do
Cordillera Blanca v Bolívii a Peru a vystúpil na vrchol Alpamayo (5947
m), Huana Potosi (6088 m) a Sayama (6550) – podrobnosti o akcii si môžete
nájsť na webovej stránke.
V septembri sa Miro Janotka pripojil k horolezeckému podniku Prievidžanov
do Talianska. V oblasti Vall di Mello vyliezol hodnotné cesty,
napr. na Punta Rasica (3306 m).Výstup na Matterhorn v Alpách sa v
októbri podaril Mikimu Kuchárkovi a Robovi Baňárovi. O výstupe bol článok
v Malackom hlase 19/XVIII. Miki Kuchárek sa chce v roku 2009 opätovne
pokúsiť o najvyšší summit Austrálie a Oceánie Carstensz Pyramid
(4884 m) a tak trénuje. Výstup M. Valachoviča na Pik Čerskego (2090 m) v
pohorí Chamar Daban (Rusko) je iba takou exotickou čerešničkou na
torte úspešného podnikania malackých horolezcov v zahraničí, ale možno
taktiež osobnou prípravou na niektoré kopce v pohorí Altaj, resp. na
Ararat (5156 m) v Turecku, na ktorom v roku 2007 už stál Miki
Kuchárek.
|