Dovoľte mi, aby som v mene mojom aj v mene horolezeckého klubu Iames Malacky vyjadril úprimnú sústrasť rodičom, Majovi, všetkým blízkym k strate tak výnimočnej osoby, akou Zuzka bezpochyby bola.
      Zuzka, spoznali sme Ťa pred piatimi rokmi ako dievča plné elánu a nadšenia, ktoré si aktivity v prírode vybralo ako svoj životný štýl. Na prvý pohľad bolo jasné, že si nevšedne krásna, na druhý – nesmierne talentovaná. Hneď zo začiatku si jasne dávala najavo, že v prípade lezenia u Teba nepôjde o krátkodobý módny výstrelok, ale pokračovanie Tvojho príbehu. Tvojím cieľom nebolo obyčajné prekonávanie prekážok – Ty si sa snažila pri tejto činnosti dodržiavať všetky etické a mravné normy, ktorými si sa riadila v živote. Nielen víťazstvá sú cieľom, ale aj ich cesta k nim. Pre Teba určite bola dôležitejšia tá cesta. Na nej si rešpektovala prírodu a jej zákony, prispôsobovala si sa jej rytmu. Nič si násilne neurýchľovala...všetko má svoj čas, hovorievala si. Ešte aj ten oheň, pri ktorom sme večer oddychovali, si zapálila pomocou suchej trávy s brezovou kôrou. My sme sa len pobavene usmiali, lebo na takéto ideály sme už dávno zabudli, ale Ty si takto priložila ďalší kamienok do mozaiky, ktorá sa stala súčasťou Tvojho životného príbehu. Je len na nás, aby sme si doplnili ostatné kamienky, aby sme sa dozvedeli viac aj o Tvojom vnútornom svete, ktorý si si starostlivo chránila.
      Vďaka výchove v rodine, štúdiám, Tvojej usilovnosti a pracovitosti si sa stala originálom, ktorý nikoho nekopíroval, ale ani sa nikomu nepodkladal.
      Vybrala si si ťažkú cestu v dnešnom svete plnom lacných a rýchlych trikov, kde úspech je postavený nad všetky ostatné hodnoty.
      Určite najspokojnejšia si bola v posledných rokoch, odkedy si sa spoznala s Majom. Hneď bolo jasné, že sa našli tí praví. A bolo to na Tebe vidieť, tak si žiarila šťastím. Pár dní pre poslednou cestou si i nadšene rozprávala o vašich plánoch na leto, tešila si sa na máj v Českém Ráji....
      Veľa času si strávila v Karpatoch. Bola si Londonovým Tulákom po hviezdach, hľadajúcim slobodu. Viem, že keď budeme stúpať Tvojou obľúbenou dolinou, bude na nás hore čakať v závoji ukrytá Biela Princezná.
      To, že si všetky prekážky vo svojich cestách s eleganciou a zdanlivou ľahkosťou prekonávala, bolo vďaka tomu, že si sa na ne poctivo pripravovala. Avšak na tejto poslednej ceste si nachytala nepripravených nás. Na to nemáme, aby sme to pochopili a prekonali.
      Zuzanka, Susan, navždy zostaneš v našich srdciach. Nedá sa na Teba zabudnúť.

12. 4. 07 Miro J.