Slovenský horolezecký spolok JAMES
vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov  singingrock rocking   
grivel
sirjoseph
  výstroj a metodika    diskusia  
 index » výstroj a metodika  Pondelok 23.09.2019  
 Zjazd, zostup na lyžiach
24.11.2005 18:00 | 20345x | komentár: 0x
  

Zjazd predstavuje vrchol každej lyžiarskej túry. To sú tie najkrajšie zážitky, pre ktoré sa človek lopotí vysoko do výšok. Krásnymi oblúkmi popísať neporušený snehový terén. Naozajstný zážitok však budeme mať iba ak ovládame zodpovedajúce zjazdové techniky v akýchkoľvek snehových podmienkach a vrátane ich použitia na strmých svahoch. 
V tejto stati nájdete len techniky lyžovania, ktoré sú v podstate nadstavbou ku klasickému lyžovaniu na zjazdovkách. To znamená, že nebudeme tu popisovať celú metodiku nácviku základov lyžovania.
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že zjazdy vo voľnom teréne sa vykonávajú v lokalitách, ktoré sú objektívne nebezpečné (blízkosť skalných stien, strmý a úzky priestor na lyžovanie, obchádzanie skalných prahov a pod.) a privolanie pomoci k eventuálnemu úrazu môže byť aj značne problematické. Prvotnou požiadavkou na pekný zážitok je  preto BEZPEČNOSŤ! Bezpečnosť pohybu je závislá od druhu a kvality snehu, našich schopností a zvládnutia techniky lyžovania v daných podmienkach ako aj na kvalite našich lyží. Je nevyhnutné byť pripravený aj na prijatie rozhodnutia o nepoužití lyží pre zostup, pretože daný terén môže byť aj nevhodný na lyžovanie.

 

Pri lyžovaní vo voľnom teréne sa stretávame so snehom, ktorý svojim charakterom a vlastnosťami sa podľa poveternostných podmienok neustále mení. Týmto vlastnostiam snehovej pokrývky sa prispôsobuje aj technika lyžovania.

Základom sú klasické (bežné) lyžiarske oblúky, tvorené:
- znožnou technikou (nohy sú pri sebe v širšej alebo úzkej stope)
- s prívratom jednej lyže pred oblúkom a prípadným odrazom z nej
- s prívratom obidvoch lyží (pluh) a následným výjazdom do znožného oblúku (prisunutie vrchnej lyže k spodnej)
- s prešliapnutím z jednej lyže na druhú, spravidla z hrany na plochu a následný oblúk
Pri lyžovaní je potrebné vedieť, že čím je sneh hlbší a ťažší, tým viac musí ísť ťažisko lyžiara nižšie. Po odraze z hrán (plôch) lyží zaťažujeme viac prednú časť lyží, v prvej fáze oblúku celú lyžu, postupne prechádza zaťaženie na zadnú časť lyží, oblúk končí až nasledujúcim odrazom do ďalšieho oblúku. Na prebárajúcej sa kôre je potrebné zaťažovanie lyží pred, v oblúku a po oblúku (odraz, oblúk a dopad) robiť maximálne plynulo podľa možnosti bez nárazov (dupnutia) s veľkým odľahčením pätiek lyží pre dosiahnutie sklzu a následného oblúku so zníženou polohou ťažiska lyžiara. Podobne je to aj pri ťažších, vlhkých snehoch. Často je potrebné jednotlivé techniky aj kombinovať. Pre realizáciu každého oblúku je potrebná určitá minimálna rýchlosť, pre prekonanie odporu snehu a plynulé použitie danej techniky lyžovania. Použitím vhodnej techniky lyžovania však musíme zaistiť optimálnu rýchlosť jazdy vhodnú pre daný sneh a konfiguráciu terénu.

Týmito technikami sa lyžujú svahy s kvalitnou snehovou pokrývkou, kde šírka svahu nie je limitovaná a strmosť svahu je spravidla do 30°, niekedy aj strmšie.

Nadstavbou pre lyžovanie strmých svahov nad 30°, je pridanie preskoku spádnice k znožnému oblúku (spádnica je priamka idúca priamo dolu svahom). Touto technikou sa lyžujú hlavne strmé a úzke svahy. Pri preskakovaní spádnice sa vychádza z rovnakého postoja ako pri klasickom znožnom oblúku, ale s výrazným podrepom a predklonom so súčasným zapichnutím paličiek na úrovni špičiek lyží. V tomto momente dochádza k odrazu z hrán lyží, následného výskoku so zdvihnutím pätiek lyží smerom pod zadok. Špičky lyží zostávajú pri rotácii tesne nad snehom – nie je potrebné ich dvíhať. Za pomoci odrazu paličiek a smerovania odrazu dosiahneme rotáciu tela, preskočíme spádnicu a jemne položíme pätky lyží za spádnicu zásadne na plochy lyží. Postupne z plôch lyží prechádzame na hrany, pričom vnútorná lyža oblúku je predsunutá a vonkajšia je viac zaťažená. Po dopade za spádnicu kĺzaním pätiek tvoríme oblúk až do polohy, z ktorej bude nasledovať ďalší oblúk.  Pri preskoku spádnice nie je dôležité ako vysoko nad sneh zdvihneme lyže, skúsení to urobia tesne ponad sneh. Dôležité je udržať so snehom čo najväčší kontakt, pretože pri preskakovaní spádnice sa naberá veľká rýchlosť, ktorú môžeme eliminovať len kontaktom so snehom.  Preskokom o 180 stupňov sa na lyžiach prekonávajú mimoriadne ťažké a úzke svahy. Pri dopade nedochádza k tvoreniu oblúku ale len k zosunutiu lyží. Technika jazdy na strmom svahu je typická svojím dôsledným vedením oblúkov cez vonkajšiu lyžu. Postavenie lyží je s pribúdajúcou strmosťou skôr širšie. Je nevyhnutné udržať telo trvale v predklone, aby nedošlo k záklonu lyžiara. Lyžovanie strmých svahov začíname vždy pomaly, prípadne so zosúvaním šikmo vpred a rýchlosť jazdy trvale držíme pod kontrolou. Zastavenie jazdy vykonáme ráznym postavením lyží na hrany so súčasným znížením ťažiska a eventuálnym opretím o paličky ak je to potrebné.

Hlavné zásady pri preskakovaní spádnice

- postavenie tela je v dostatočnom predklone, rovnomerne zaťažujeme obidve lyže, lyža bližšia ku svahu (vrchná) je predsunutá pred spodnou lyžou cca 20cm podľa potreby
- vzdialenosť lyží od seba je závislá od strmosti terénu ale aj od štýlu jazdy a kvality snehu, môžu byť teda celkom pri sebe, ale aj v tzv „širokej stope“
- využívame súčasný odraz z obidvoch paličiek jednak na dostatočný odraz na preskočenie spádnice, ale hlavne na 100-percentnú stabilitu pred odrazom
- ďalší oblúk nasadzujeme až vtedy, keď je poloha tela 100-percentne stabilizovaná a jednoznačne pripravená pre bezpečné zvládnutie ďalšieho oblúku
- je veľmi dôležité mať čo najdlhší kontakt so snehom (pre ubrzdenie veľkej rýchlosti pri otáčaní v strmom teréne), to znamená, nie je potrebné vždy preskakovať len toľko, aby lyže pri dopade za spádnicou dosiahli potrebný sklz (šetríme sily).
- aj pri snehu s kôrou dopadáme na plochy lyží tak aby sme dosiahli potrebný oblúkový sklz pätiek. Dopadom na hrany nie je možné oblúkový sklz dosiahnuť.
- na každý druh snehu dopadáme s ľahkosťou, bez dupania. Tvrdý dopad môže spôsobiť náhle prepadnutie pod kôru, prípadne podšmyknutie – „ustrelenie“ na tvrdom snehu, dopad na hrany znemožní realizovanie oblúka – spôsobí veľké zrýchlenie lyží a následný záklon tela čo je veľká pravdepodobnosť pádu na chrbát !
- kontrolujeme vhodnú rýchlosť zjazdy – každý sneh si vyžaduje istú minimálnu (aj maximálnu) rýchlosť, v ktorej sa oblúky robia najlepšie. Rýchlosť jazdy musí byť trvale pod kontrolou tak, aby nemohla byť príčinou pádu !!
- ak sme nútení zastaviť tesne pred nejakou prekážkou (skalná stena, hrče snehu), je nevyhnutné buď urobiť klasický obrat na mieste, alebo urobiť znožný obrat výskokom z miesta, alebo pár metrov prejsť zosúvaním dozadu pre získanie dostatočného odstupu od prekážky. Je potrebné si vybrať ten spôsob, ktorý je v danej situácii najbezpečnejší !!

Zosúvanie - je dôležitou súčasťou pohybu na strmých terénoch. Dosiahneme ho rovnomerným rozdelením hmotnosti lyžiara na lyže (horná lyža predsunutá), kedy postavením lyží z hrán na plochy dôjde ku kĺzavému pohybu dolu svahom, niekedy aj za pomoci paličiek. Opätovným postavením lyží na hrany sa tento pohyb zastaví. Môžeme ho použiť aj ako súčasť oblúkov.

Jazda v hlbokom snehu

V hlbokom snehu lyžujeme spravidla technikou znožných oblúkov, kedy plynule zvyšujeme ťažisko s prenesením hmotnosti tela viac na špičky lyží a znižujeme ťažisko so súčasným prenesením hmotnosti tela na pätky lyží. Vhodnejšia je úzka stopa lebo pri širšej pôsobí sneh so značným odporom. Pohyb je treba robiť plynulo a uvoľnene. Úspech je podmienený aj voľbou vhodného rytmu napojovania oblúkov a odpovedajúcou rýchlosťou jazdy. Chybou býva zvolenie malej rýchlosti, nevhodného rytmu a priveľké vytočenie oblúka do vrstevnice. Polomery oblúkov volíme vhodne k strmosti a šírke daného priestoru.

Slovo na záver

Čakan a mačky sa spravidla nosia priviazané na batohu. V prípade pádu na tvrdom snehu však môžeme zastaviť len tak, že sa snažíme opätovne postaviť na lyže. Inou možnosťou je prestrčiť čakan voľne poza popruh za hlavu (ako pri lezení zimných kombinovaných túr) tak, aby ho bolo možné v prípade potreby jednoducho a  hlavne rýchlo vytiahnuť a  aktívne použiť na brzdenie po páde. Záleží na rýchlej reakcii a orientácii tela pri páde.  Samozrejme, že toto je už posledná možnosť záchrany, ale je to reálna možnosť! Záleží len na vás, ako viete výstroj používať a nielen ju nosiť na batohu.
Je potrebné a dôležité vedieť zhodnotiť kvalitu snehovej pokrývky a zvoliť vhodnú techniku jazdy, ktorú v priebehu lyžovania môžete meniť podľa potreby. Osvojenie si jednotlivých techník lyžovania vo voľnom teréne si vyžaduje dlhoročné skúsenosti.

Stanislav Melek




KOMENTÁR K ČLÁNKU

Zjazd, zostup na lyžiach [ 8. 5. 2008 12:01:17] - reagovať
Zjazd predstavuje vrchol každej lyžiarskej túry. To sú tie najkrajšie zážitky, pre ktoré sa človek lopotí vysoko do výšok.

Vlado Linek © 1999 - 2019  24862920