Slovenský horolezecký spolok JAMES
vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov  singingrock rama   
grivel
sirjoseph
  shs james    komisie    podujatia    james slovakia    horolezec    horoškola    infocentrum    rozličné    eshop    diskusia    kontakt    dotazníky    chaty    mapa stránky  
  dôležité linky    galéria    klasifikácia    počasie    sprievodca    umelé steny    najčítanejšie články  
 index » rozličné  Správa Vysokých Tatier  Erasmus  Metodické materiály  Meteo  IFSC  UIAA Nedeľa 21.07.2019   english version
 Zomrel Riccardo Cassin
10.08.2009 11:00 | 8503x | komentár: 0x
  

Riccardo Cassin

Každý, kto pričuchol k lezeniu pozná pojem Cassin. Či už liezol jeho cestu, stretol sa s lezeckým materiálom od firmy Cassin, alebo zbežne čítal históriu horolezectva.

Riccardo Cassin sa narodil v talianskom meste San Vito al Tagliamento 2. 1. 1909. Jeho otec zomrel veľmi skoro v bani a tak bol Riccardo nútený odísť do Lecca, aby si našiel prácu. Tvrdo pracoval 12 hodín denne a večer navštevoval školu. Za krátky čas sa vypracoval na riaditeľa. Už vtedy začal Riccardo chodiť na Resegone, kopec nad Leccom, do prírody, kde sa tak dobre cítil.

Lezecké začiatky absolvoval na Grignette (2177 m), so skupinou, známu ako Ragni di Lecco („Pavúcii z Lecca“). Najskôr to boli len ľahké cesty, ale čoskoro na rad prišli náročnejšie, vtedy ťažko leziteľné cesty, predovšetkým na Constanza Tower, na Medale Crown a v južnej stene Sasso Cavallo.

Zanedlho prišli na rad jeho vlastné prvovýstupy v Dolomitoch. V roku 1934 podnikol spolu s Vitalim a Pozzim prvovýstup juhovýchodnou stenou Piccolissima Lavaredo o rok neskôr spolu s Rattim urobili husársky kúsok, keď preliezli lákavú juhovýchodnú hranu Torre Trieste.

Po tom, ako nemeckým horolezcom nevyšiel pokus v severnej stene Cima Ovest di Lavaredo sa motivovaný Cassin s priateľom Rattim vydali do tejto steny. Nevzdali to ani napriek 60 hodinám stráveným v stene, kde boli vystavení besneniu živlov a extrémnym technickým obtiažnostiam. Týmto výstupom začali takzvaný „Cassinova trilógia v severných stenách“, ktorý skompletizoval v roku 1937. Druhým cieľom tohoto projektu bola nedotknutá tisícmetrová severovýchodná stena Pizzo Badile. V daždi a zime po troch dňoch nakoniec stenu doliezli (Cassin, Ratti a Esposito z Lecca a Molteni a Valsecchi z Coma). Zostup bol doslova boj o život, ktorý Molteni a Valsecchi prehrali. Studené počasie, tma, psychické a fyzické vyčerpanie ich stálo život.

Po tom, ako partii z Lecca na čele s Cassinom, vyfúkli (Kasparek, Harrer, Vorg a Heckmair) vrchol Eigeru, „posledného“ problému, sa Cassin zameral na najmohutnejší Alpský pilier na Grandes Jorasses v oblasti Mt. Blancu, tzv. Walkerov pilier na Pointe Walker. Cassin s Tizzonim vyrazili na prieskum a na otázku kde sú tie „Veľké Jorrasy“ im chatár pobavene odpovedal „tam niekde“. Netušil, že po príchode Esposita si to rovno namieria do steny. Cassin, Tizzoni a Esposito naliezli do pre nich úplne neznámej steny, v neznámom prostredí a po prekonaní zárezu, ktorý zastavil doposiaľ každého, sa dostali do nepreskúmaného terénu. Po 82 hodinách, 1200 metroch lezenia, stáli v auguste 1938 v zlom počasí na vrchole.

Do Cassinovej horolezeckej aktivity zasiahla 2. svetová vojna. Pridal sa na stranu partizánov, ktorí bojovali proti Nemeckým okupantom. V apríli v roku 1945 bol na čele partizánov, ktorí sa pokúsili zastaviť utekajúcich Nemcov. Jeho priateľ a najlepší spolulezec Ratti padol.

Po vojne sa Cassin pripravoval na taliansku expedíciu, ktorej cieľom mal byť prvovýstup na K2 v pakistanskom Karakorame. Cassin nepochyboval o svojej účasti. V roku 1952 ho Ardito Desio, vedúci expedície, vyslal do Karakoramu naštudovať a načrtnúť cestu, naplánovať expedíciu a odhadnúť potrebný materiál. Avšak tesne pred odchodom samotnej expedície, Cassina poslali do Ríma na vyšetrenie, kde mu bolo oznámené, že má problémy so srdcom. A tak kým jeho kolegovia dobývali K2, Cassin sedel doma. Po tejto skúsenosti sa pustil do organizovania vlastných expedícií. Medzi inými to boli aj úspešná expedícia na Gasherbrum IV (7980 m), v roku 1958. Účastníkmi boli okrem  Cassina aj Bonatti, Mauri, Gobbi, Oberto, De Francesch, Zeni a Maraini. Cassin zorganizoval tiež expedíciu do Južnej Ameriky na Jirishanku (6126 m).

Cassinove skúsenosti boli dôležité pre ďalší veľký úspech talianskeho horolezectva. V roku 1961 s expedíciou, ktorú nazvali „mesto Lecco“, Cassin spolu so svojimi zverencami Alippim, Airoldim, Canalim, Peregom a Zucchim dosiahli vrchol najvyššieho bodu severnej Ameriky (Mt. McKinley , 6178 m), južnou stenou.

V roku 1975 požiadali Cassina, aby viedol expedíciu, ktorej cieľom bola jedna z najväčších himalájskych výziev, južná stena štvrtej najvyššej hory sveta, Lhotse. Pre mimoriadne obtiažnosti a pre neustále lavíny ohrozujúce lezcov, neboli úspešní.

Ako plynuli roky, aj Riccardo Cassin sa pomaly vytrácal z lezeckej scény. V roku 1987, pri príležitosti 50. výročia prvovýstupu na Badile však vo svojich 78 rokoch pripomenul svetu, že bol pán lezec. Preliezol cestu, ktorú pred rokmi sám vytýčil so svojimi priateľmi a spomínal na krásne ale aj ťažké chvíle, na priateľov, ktorí tu už viac s ním nie sú. A to, že lezenie má skutočne v krvi dokázal, keď tento výstup zopakoval v ten istý týždeň ešte raz. Keď mal 85 rokov, bol stále schopný vyliezť cestu za 7- vo Val di Mello.

Je súčasťou histórie horolezectva, ktoré nerobilo rozdiely medzi dobrým a zlým, ale spájalo takých ako je Riccardo, ktorí bezmedzne milujú hory. Nerobil rozdiely ani medzi svojimi výstupmi. Všetky cesty, ktoré otvoril mal rád rovnako, pretože každá mala v sebe niečo krásne.

Dnes je Riccardo Cassin čestným prezidnetom C.A.I., sekcie Lecco, Ragni group (skupiny Pavúci), akademik C.A.I., národný lezecký inštruktor, čestný člen Italian Alpine Club, tiež French Groupe Haute Montagne, American Alpine Club, Club Academico de Montanismo Espanol, Swiss Alpine Club, sekcia Bregaglia.

Za svoje športové výkony dostal niekoľko významných ocenení a stal sa tiež čestným obyvateľom Lecca.

S navrhovaním a výrobou horolezeckého materiálu Cassin začal v roku 1947. V tomto roku sa mu podarilo vyrobiť prvú skobu, v roku 1948 vyrobil prvé kladivá, v roku 1948 čakany a v roku 1950 uzreli svetlo sveta jeho prvé karabíny. V tom istom roku vyrobil páperové oblečenie pre neeurópske horolezecké expedície, ktoré sa stali dostupnými o dva roky neskôr. V roku 1958, spolu so svojím synom vyrobil prototyp sedacieho úväzu, ktorý sa začal šiť tiež o dva roky neskôr, spolu s titánovými mačkami. V roku 1980 sa jeho spoločnosť  presunula z Lecca do Valmadrera a v roku 1997 značku Cassin kúpila firma CAMP.

Sté narodeniny oslávil Riccardo Cassin 2. januára 2009. Kniha nazvaná Riccardo Cassin: Sto stien veľkého horolezca („Riccardo Cassin: Cento volti di un grande alpinista“), ktorá vyšla pri tejto významnej udalosti, obsahuje 100 výpovedí od ľudí, ktorí boli s Cassinom v kontakte. Medzi inými aj Edouard Frendo, Georges Livanos, John F. Kennedy, Reinhold Messner, Carlo Mauri, Walter Bonatti, Gianni Brera a Candido Cannavò.

Jamesák 1/2009
Foto: Igor Koller




KOMENTÁR K ČLÁNKU

Zomrel Riccardo Cassin [ 10. 8. 2009 11:27:46] - reagovať
Začiatkom roku 2009, sme sa všetci tešili z krásneho jubilea legendy horolezectva, Riccarda Cassina, ktorý oslávil 100-ročnicu. Tentokrát prinášame smutné správy. Dňa 6. 8. 2009 Riccardo Cassin zomrel. Alpinista telom aj dušou, ktorý vo svojich 85 rokoch, bol stále schopný vyliezť cestu za 7- vo Val di Mello.

Vlado Linek © 1999 - 2019 členstvo ا  antidoping ا  kalendár ا  archív jamesáka ا  predplatné ا  horoškola ا  počasie ا  sprievodca ا  umelé steny  24297611