Slovenský horolezecký spolok JAMES
vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov  singingrock rocking   
grivel
sirjoseph
  shs james    komisie    podujatia    james slovakia    horolezec    horoškola    infocentrum    rozličné    eshop    diskusia    kontakt    dotazníky    chaty    mapa stránky  
  dôležité linky    galéria    klasifikácia    počasie    sprievodca    umelé steny    najčítanejšie články  
 index » rozličné  Správa Vysokých Tatier  Erasmus  Metodické materiály  Meteo  IFSC  UIAA Streda 18.09.2019   english version
 Zomrel taliansky horolezec Antonio Rusconi (1945 - 2008)
13.05.2008 22:00 | 5393x | komentár: 0x
  

V priekopníckych rokoch zimného lezenia v Alpách sa bratia Rusconiovci, Antonio a Gianni, stali legendami. Prvá zmienkou o nich je z roku 1968, kedy urobili prvý zimný, ale len celkovo druhý prelez Diretissimy juhozápadnou stenou Torre Trieste (2458 m) v skupine Civetta, v talianskych Dolomitoch. Tútu impozantnú líniu vyliezli v roku 1959 Piussi a Redaelli, 700m v príkrej stene medzi teraz už klasikami Carlesso-Sandri a Cassin – Ratti. Ohodnotená bola vtedy na VI/VI+ starej UIAA klasifikácie (teraz to môže byť okolo 5 ) a A4.


Piz Badile (3308 m), Bergelské Alpy, Švajčiarsko, zo severovýchodu. Klasika, Cassinova cesta sa nachádza vpravo od tieňa, viac-menej vpravo od veľkého bieleho pásu, ktorý tvorí centrálnu depresiu steny. Britská cesta vedie strmšou východnejšou časťou tejto steny, prevažne v tieni doľava. Vľavo do Badilu, z profilu sú steny severnej steny Pizzo Cengalo.
Foto: Lindsay Griffin.

Nasledujúci rok ich nahovoril Chiappa a Lanfranchini na prvý zimný prelez Giude´s Route (Detassis, Giordani) na Crozzon di Brenta (3135 m), klasiku z roku 1935, v 800-metrovej severovýchodnej stene, dnes tak okolo 5 UIAA. Počas výstupu dala táto štvorica až šesť bivakov.

V roku 1970 predviedli svoje umenie, keď urobili prvý prelez Brother´s Route severovýchodným pilierom na Piz Badile. Výrazná špárová línia na zaoblenom pilieri, vľavo od centrálnej depresie v slávnej severovýchodnej stene, bola predmetom záujmu už od roku 1935.

Počas januára a februára 1970 dávali takmer každý týždeň pokusy, ale neboli schopní preraziť cez pás previsov, ktoré sa tiahli pár sto metrov nad nimi. Nakoniec pri úspešnom pokuse 14. – 19. marca, kedy strávili 5 nocí v mizerných podmienkach na malej polici pod prevismi, dokončili cestu a zostúpili vzdialenejšou stranou hory na Gianettiho chatu.(Cestu pomenovali po svojom staršom bratovi Carlovi Rusconimu, ktorý zahynul pri lezení v Grigne v roku 1955.) Cesta má približne dvadsať kratších dĺžok plus asi ďalších 8 ľahších mixových dĺžok na vrchol, spolu je to 750 m. Rusconiovci preliezli veľa miest technicky, ale v lete by to mohlo byť za 5 a A2, prípadne voľne za TD+ 6b+. V posledných rokoch je nástup do kuloáru Cengalo veľmi ťažko prístupný a cesta je lezená veľmi zriedka. Cesta nemala druhý zimný prelez až do decembra 2006, kedy ju v oveľa prijateľnejších podmienkach ako pred 36 rokmi vysóloval za 6 dní Fabio Valseschini.

Nasledujúci rok sa Rusconiovci vrátili do Bergelu a  4. – 15. februára pôsobili v Attilio Piacco, v pochmúrnej severozápadnej stene Pizzo Cengalo (3370 m). 1300-metrovej stene urobili približne 31 dĺžok (okolo 5, A3) a cesta bola vtedy najdlhšou a najťažšou cestou v Bergeli.

V lete v roku 1971 navštívili St. Elias Range aby urobili prvovýstup severovýchodnou ostrohou. Preliezli kľúčové miesto a boli len 600 m pod vrcholom v relatívne ľahkom teréne, keď sa počasie rapídne zhoršilo. Urobili obrovský zlaňák aby utiekli. Antoniovi sa potom s dvomi spolulezcami podarilo zopakovať originálnu Abruzziho cestu.

V roku 1972 sa opäť vrátili do Dolomitov, do “Steny stien”, severnej steny Civetty. 16. – 22. marca urobili cestu Via dei Cingue di Vlamadrera s Crimellom, Tessarim a Villaom. Vyliezli takmer 1200-metrovú stenu (vpravo od oslavovaného Philipp – Flamm Diedre) za približne 5, A3. V roku 1973 sa skoro všetci z tohoto tímu vrátili aby urobili cenný prvý zimný prelez cesty Philipp – Flamm Diedre (6b+, 1050m, Flamm-Philipp, 1957), ale Antonio sa tohto podniku nezúčastnil. Niekoľko ďalších zím sa bratia sústredili na hrebeň Mont Blancu a podaril sa im prvý zimný prelez zriedka lezenej cesty Bonatti-Zappelli vo východnej stene Grand Pilier d´Angle.

Výkony Ruschoniovcov sa nevyhli kontroverzii. Dostalo sa im veľkej kritiky za pužívanie fixných lán a množstva technického lezenia v ich prelezoch. Rusconiovci to pripisovali krutosti ročného obdobia v ktorom robili svoje výstupy. Môžeme však tvrdiť, že nie sú pochybnosti, že alpské zimy boli v tých časoch podstatne chladnejšie, s väčším množstvom snehu a všeobecne oveľa drsnejšie ako sú dnes. Každopádne, aj najostrejší kritici však obdivovali ich neuveriteľnú pružnosť a obrovskú húževnatosť, s ktorou bojovali deň po dni počas celého výstupu aj v otrasných podmienkach, aby dosiahli vrchol.

Podľa talianskeho horolezca Carla Caccia, Antonio Rusconi bol veľkým džentlemanom s neobvyklou trpezlivosťou. Bol to človek málovravný, ktorý sa vyhýbal publicite a aj keď bol vždy zdržanlivý pri svojich výkonoch, lezenie bolo preňho vždy vášňou.

Jeho brat Gianni spolu s Andreom Frigerom neskôr urobili spoločne film Gli Anni dei Lunghi Inverni, práve o tých chladných zimných dňoch v Alpách.

Zdroj: alpinist.com




KOMENTÁR K ČLÁNKU

Zomrel taliansky horolezec Antonio Rusconi (1945 - 2008) [ 12. 5. 2008 18:00:35] - reagovať
Zomrel taliansky horolezec zo 70-tych rokov, ktorý mal na svojom konte spolu s bratom Giannim niekoľko vážnych zimných výstupov, či prvých zimných opakovaní z priekopníckych čias alpského zimného lezenia.

Vlado Linek © 1999 - 2019 členstvo ا  antidoping ا  kalendár ا  archív jamesáka ا  predplatné ا  horoškola ا  počasie ا  sprievodca ا  umelé steny  24830722