Slovenský horolezecký spolok JAMES
vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov 
sport-outdoor
sirjoseph
  shs james    komisie    podujatia    james slovakia    horolezec    horoškola    infocentrum    rozličné    eshop    diskusia    kontakt    dotazníky    chaty    mapa stránky  
  alpinizmu    ľadového lezenia    medicínska    metodická    mládeže    ochrany prírody    športového lezenia    tradičného skialpinizmu    skialp archív    reprezentácia    antidoping  
 index » komisie » metodická  Správa Vysokých Tatier  Erasmus  Metodické materiály  Meteo  IFSC  UIAA Utorok 19.02.2019   english version
 Strach ako sociálny fenomén
12.12.2011 16:30 | 3626x | komentár: 2x
  

Mnohé činnosti človeka, hlavne však pri rizikových športoch, sprevádza strach ako emočná a fyziologická reakcia na rozpoznateľné nebezpečenstvo. Keď strach aktivizuje rezervy organizmu, hovoríme o mobilizujúcom strachu, ak však rezervy blokuje, ide o paralyzujúci strach, ktorý môže ohroziť prežitie.

Často sa hovorí o adrenalínových športoch, kde okrem zvyšovania hladín adrenalínu v krvi pozorujeme i zvýšené hodnoty endogénnych hormónov – endorfínov v mozgu, ktoré sprevádzajú stavy opojenia z podstúpenia určitého rizika. Zámerom tohto príspevku je prezentovať výsledok výskumných materiálov týkajúcich sa problematiky rizikových športov. Nastoľuje sa tu tiež i otázka, či existujú charakterové znaky osobnosti u ľudí, ktorí vykonávajú rôzne druhy športovej aktivity v horách.

Na základe psychiatricko-psychologických vyšetrení pozorovali sa u týchto ľudí 2 typy osobnosti (Štúr 1959, Gurský 1975, Ryn 1979, Zaťko 1983, Clarke 1985 a i.) 

Prvý typ, schizoidno-astenický, charakterizuje uzavretosť, izolácia od sociálnych kontaktov. Títo jedinci vykazovali odolnosť v obťažných situáciách, nižšiu sebadôveru pri vysokej ašpiračnej úrovni, boli aktívni, excentrickí, nekonvenční, ťažko sa podrobujúci disciplíne a súžitiu v kolektíve. V emocionálnej oblasti boli často nerozhodní, tvrdohlaví, precitlivení a často agresívni. Všetci mali veľmi dobrú fyzickú kondíciu, vysoký prah tolerancie na záťaž akéhokoľvek druhu aj na frustráciu. Niektorí boli citovo chladní a v osobných kontaktoch podozrievaví.     
                                               
Druhý typ, astenicko-neurotický, tvorili jedinci nesmelí, s pocitom menejcennosti, s neurotickými prejavmi. Vykazovali vysoký stupeň ambície a ašpirácie s nestálym presvedčovaním seba samého o vlastných kvalitách tým, že sa vystavovali určitému riziku. V nervovej oblasti boli precitlivení, emocionálne labilní, so sklonom k depresii.   
Obe tieto skupiny sa vyznačovali vysokým stupňom inteligencie, výrazným vplyvom prostredia, v ktorom vyrastali, kultúrnej tradície rodiny, literatúry a filmov s alpinistickou tematikou. Pri vlastných aktivitách prežívali silné emócie. Pozorovanie vo Vysokých Tatrách (1500 – 2500 m n.m.) potvrdili u našich probantov vegetatívnu labilitu a emotívnosť spojenú s objavovaním ako i zmenu psychických funkcií, ktoré ustúpili po niekoľkých dňoch. Vo výškach od 5000 m n.m. možno pozorovať euforicko-impulzívne alebo tiež apaticko-depresívne prejavy. V extrémnych výškach sú badateľné psychoorganické zmeny, niekedy psychotické príznaky, ktoré môžu prejsť k deteriorizácii osobnosti, čo poukazuje na to, že človek v týchto výškach je na hranici adaptačných schopností. Pozornosť si zaslúži výšková psychasténia ako výsledok poškodenia mozgu dlhodobým pobytom vo veľkej výške. Prejavuje sa v intelektuálnej, emocionálnej a popudovej sfére (charakteropatia) a tiež poruchami jemnej koordinácie, koncentrácie, netrpezlivosťou, predráždenosťou a sklonmi k impulzívnemu jednaniu (encefalopatia). Niekedy možno pozorovať ohniskové zmeny pri elektroencefalografickom vyšetrení, potom tiež poruchy videnia a príznaky ochrnutia (neuroplegia). V prevažnej väčšine prípadov ide o reverzibilné stavy.

V horolezectve ako aj  pri iných rizikových športoch je hlavným motívom prekonávanie nebezpečenstva a rizika na hranici vlastných možností, ktoré je často spojené s pocitmi extázy a uspokojenia. Po prekročení rozumnej miery rizika to však môže viesť k ohrozeniu bezpečnosti. Časť psychickej zložky je často v prekonávaní strachu, opatrnosti prameniacej z nebezpečenstva potlačená, čo vedie niekedy k ohrozeniu života. V extrémnych podmienkach sú rozhodujúce psychická vytrvalosť, neobyčajná sila, koordinačná schopnosť, ohybnosť a vlastná technika. Duševné schopnosti, ako absolútna koncentrácia, odhodlanie a istota pri dosahovaní cieľa, skúsenosť a lezecká intuícia sú silou pri prekonávaní ťažkostí. Ďalší vývoj rizikových športov by mal charakterizovať všestranný rozvoj duševných, psychických a technických schopností človeka, pri rešpektovaní etiky, logiky a bezpečnosti.

Prof. MUDr. Karol Gurský CSc.




KOMENTÁR K ČLÁNKU

Strach ako sociálny fenomén [ 14. 12. 2011 16:30:23] - reagovať
Mnohé činnosti človeka, hlavne však pri rizikových športoch, sprevádza strach ako emočná a fyziologická reakcia na rozpoznateľné nebezpečenstvo. Keď strach aktivizuje rezervy organizmu, hovoríme o mobilizujúcom strachu, ak však rezervy blokuje, ide o paralyzujúci strach, ktorý môže ohroziť prežitie.
  • Strach ako sociálny fenomén [Ivan 14. 12. 2011 17:00:23] - reagovať
    Ja som to docital cele. Je tu este taky? :-)

    • Strach ako sociálny fenomén [Rado 14. 12. 2011 17:06:28] - reagovať
      Podobný článok bol myslím v predposlednom Jamesáku. Výpovedná hodnota bola rovnaká, ako u tohto. Asi som len viac obmedzený, ale toto tu ašpiruje na cenu za najzbytočnejší článok roku.


Vlado Linek © 1999 - 2019 členstvo ا  antidoping ا  kalendár ا  archív jamesáka ا  predplatné ا  horoškola ا  počasie ا  sprievodca ا  umelé steny  22880652