Slovenský horolezecký spolok JAMES
vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov  singingrock rocking   
grivel
sirjoseph
  shs james    komisie    podujatia    james slovakia    horolezec    horoškola    infocentrum    rozličné    eshop    diskusia    kontakt    dotazníky    chaty    mapa stránky  
  aktuality    členstvo    dokumenty    história    adresáre    orgány    financie    stanovy    registre    štátna dotácia  
 index » shs james » história  Správa Vysokých Tatier  Erasmus  Metodické materiály  Meteo  IFSC  UIAA Piatok 20.09.2019   english version
 Zibrínovci
24.01.2013 09:00 | 12964x | komentár: 13x
  

Zdeno ZIBRÍN      -     
2. 5. 1931 Brezno
+ 29. 9. 2004 Králiky
B.Bystrica

Olina ZIBRÍNOVÁ
23. 11. 1931 rod. Lásková
Turnov / Praha
Králiky, B.Bystrica

                                                                           
                             
Musí sa dlho hľadať, kým sa nájdu manželské páry, ako to náhoda chcela u týchto dvoch ľudí. Narodení v jednom roku, zaľúbili sa nielen do seba, ale aj do toho istého športu, horolezectva. Obidvaja boli členovia národného družstva a našli sa na sústredení československých horolezcov, obidvaja dosiahli na domácich a zahraničných horách vynikajúce výkony, obidvaja boli vyznamenaní odznakom Majstra športu, boli aj na tých istých expedíciách v zahraničí, no a čo nesmieme zabudnúť, obidvaja boli a Olina stále je, členmi slovenského horolezeckého spolku JAMES. Obaja tiež vyštudovali popri vrcholovom športe vysokú školu, čo je tiež pozoruhodný výkon.

  
Zdeno dole, v strede Juzek Psotka a hore Ďuso Andráši alias Salvador Dalí. / Olina na pieskoch, Hrubá skala. / Oľga v Alpách.

Ich cesta na horný rebríček ich výkonov, bola ale úplne rozličná. Olina išla k lezeniu takzvanou klasickou cestou. Tá bola typická pre českých lezcov a to lezením na pieskovci. A tých jesto v Česku naozaj veľa, napríklad aj Prachovské skály. Na nich vyrástol aj Kuchař, Zdenov neskorší partner. Tu sa všetci naučili lezeniu bez skobovania, voľne, lezeniu na trenie, s použitím techniky a nie len sily, s čím sa kvalifikovali v lezeckej dvojke vždy na prvý koniec lana.

  
Zdeno v Alpách. / Oľga v Rébuffatovej ceste v J stene Aiguille du Midi, 1964. / Oľga na nútenom bivaku vo Vysokých Tatrách v roku 1954.

Zdeno prišiel k lezeniu cez zadné dvierka. Bol talentovaný lyžiarsky pretekár, dorastenecký majster Slovenska v obrovskom slalome. Dobehol ho ale osud mnohých zjazdárov. Na jarných pretekoch na Ďumbieri, už dole, pri takzvanom "Lieviku", bola neupravená trať, kde mal strašidelný pád. Výsledok: dolámané nohy, pravá stehenná kosť dvakrát. A k tomu sa dolámal aj na pretekoch v Špindlerovom Mlýne. Vyliečenie trvalo dlho a jeho sen o pretekárskom lyžovaní tým skončil. Podobný osud stihol aj Vlada Tatarku, s okom. Hoci lekári hovorili o konci športovej činnosti, Zdeno by nebol Zdenom, keby nedokázal opak. Liezť môžem aj takto, povedal a aj začal. Jeho postup bol, dá sa povedať, atypický. Sem-tam trošku poliezol na cvičny´ých skalkách, na vápenci, ktorý stretneme hocikde na Slovensku. A keďže už bol skúsenejší športovec, chcel hneď vedieť, ako to vyzerá v poriadnych stenách, v Tatrách. Bol meteorológom na Chopku, neskoršie aj na Lomnickom štite - Skalnaté Pleso. Nadviazal styky s tatrancami - Kelle, Psotka, …, Čechmi - Sláma, Kuchař,… a tak padol vlastne do lezeckého centra diania. S mnohými sa stretol aj počas štúdia v Bratislave. Okrem toho, že bol nováčik, aj kvoli jeho zraneniam, bol prakticky odsúdený na druhý koniec lana. S Kuchařom to takto fungovalo výborne. Radan Kuchař ako prvý a Zdeno, ako člen pre všetky prípady. Zdeno trénoval veľmi tvrdo, robil aj nosica. No a kto vynesie z Trangošky  96-kilovú cisternu s petrolejom na Štefáničku, ako on, musí byť už poriadny medveď. Aj počas štúdia strávil každú voľnú chvíľu v Tatrách. V roku 1957 opustil chemickú fakltu v Bratislave ako inžinier. Prelezenie trilógie severných stien v Alpách - Matterhorn, Eiger a Gr. Jorasses, spolu s Radanom Kuchařom, ho zaradilo medzi nezabudnuteľných horolezcov Slovenska.

 
Oľga a Zdeno na Hvezdárni v Banskej Bystrici. / Zdeno a Radan Kuchař na treťom ľadovom poli v Heckmairovej ceste v S stene Eigeru (1961).

Olinu z pieskovcových veží v Čechách, už tiež začínalo ťahať vážnejšie lezenie v Tatrách, kde mala obľúbené miestečko na Téryho chate. Tu totiž chatárčil Jardo Sláma, ktorý bol aj jej partner na lane. Zanechali stopy aj s prvovýstupom vo východnej stene Lomničáku, ešte s dievčenským menom Láskova - Sláma. Na Čiernom štíte má Zdeno prvovýstup s Psotkom, ale aj Olina s kamarátkou Žebrákovou (to boli už obidve v reprezentácii). Tento výstup sa však skončil tragédiou. Olina zostupovala  normálkou, Žebráková sa rozhodla zostúpiť dole cez Papirusku, kde mala smrteľný pád. To sú spomienky, ktore sa nedajú vymazať z pamäti. V civilnom živote bola Olina docentka na vysokej škole a prvá riaditeľka Bystrickej hvezdárne na Vartovke. Samozrejme aj vrcholoví športovci vedú normálny súkromný život. Muselo sa aj niekde bývať a tak už spolu postavili dom pri lyžiarskom areáli v B.Bystrici, neskoršie jeden v strede mesta a na starobu ešte jeden, pod lyžiarskymi areálmi na Králikoch, kde Zdeno aj zomrel.

 
Zdeno Zibrín a Radan Kuchař po prelezení severnej steny Eigeru (1961). / Jožo Psotka s Oľgou Zibrínovou. Foto: archív Oľgy Zibrínovej.

Ako dlhoroční kamaráti sme sa spolu stretávali ešte počas lyžiarskych časov. Vtedy sa k nám priadal aj Gipsy. Malé výlety do Tatier Zdeno neplánoval, to sa dialo náhodou. Stretli sme sa v mliečnom bare, padla hneď otázka, čo robíte v sobotu-nedelu, poďte s nami na Gerlach a tak sme vybehli hranu-Szepanského. Olina chcela ťahať. Prebehli sme na Skalnaté Pleso, spravili sme Motyku a miesto motorkou, sme domov išli na Škode kombi. Alebo. Jano ideme na šmelinu do Zakopaného -  nylónové košele za lyžiarsku výstroj. A tak sa išlo. Spontánne sa uskotočnili aj také veci, ako prvý zimný prechod hrebeňa Nízkych Tatier na lyžiach. V roku 1962, zostava Olina, Zdeno, Painel (Rakusko), Tatarka, Banko. Kráľovaova hoľa - Donovaly. Nedebatovalo sa o problémoch, jednoducho sa išlo.

 
Oľga na Ošarpancovch v roku 2004. Foto: Igor Koller. / Zdeno na 79. THT (r. 2003) so sestrami Jolou Pospíšilovou a Hanou Roubalovou (rod. Petrlové). Foto: Igor Koller.

A TERAZ VÁŽNE ZO ZÁKULISIA

Normálne sa chodí na spoveď do kostola, na očistku. To ale nešlo, Zdeno bol evanjelik a kostoly poznal len zvonku. Po takzvanej nežnej revolúcii, bola možnosť nahliadnuť do spisov  ŠTB.
Zdeno tam figuroval ako agent. Našlo sa, prirodzene mnoho ľudí, ktorí ho kritizovali, hlavne anonymne aj po jeho smrti. Reprezentant, ktorého si kúpili ako špióna na vlastných kamarátov, ktorých mal udávať. Nedá mi nenapísať pár slov na očistenie Zdenovho mena, pretože som jeden z mála ľudí, ktorí poznajú pozadie tohoto zápisu. Sem-tam si každý z nás niečo vypije. Tak aj Zdeno. Okrem toho bol aj verejne známy kvôli výrobe svojej slivovice "ZIBRÍNOVKE".  Keď sa občas niekde v kaviarni voľačo vypilo, bol Zdeno hneď udaný na polícii a von, pri jeho aute, ho už čakali. Trikrát mu bol odobratý vodičák. Raz som to zažil osobne. Zdeno prišiel práve z Kaukazu. Tam nejako vraj porušil sovietske zákony, poslali ho domov a k tomu mu zobrali aj Majstra športu. A tak dôvod zapiť to všetko sme spolu našli v bystrickej kaviarni v Národnom dome. Auto stálo teraz ďalej, pri malej stanici. Von sme vyšli až ráno o štvrtej. Museli nás sledovať, pretože sa objavili až pri aute a vodičák bol zase fuč. Po čase ho dostal, ale znovu si ho zavolali na ŠtB, ku tajným a dostal na výber –  alebo podpíše spoluprácu, alebo zostane bez vodičáku. Kvôli práci a športu - nemožné, nezostalo mu nič iné, ako podpísať. Môžem s určitosťou potvrdiť, že Zdeno bol charakter a nikdy nikoho neudal. O niečo neskôr sa aspoň trochu odplatil režimu tým, že ked sa stal riaditeľom Biotiky v Ľupči, vyhodil všetkých vedúcich komunistov a nahradil ich odborníkmi. Taký osud chytil v komunizme mnoho ľudí. Aj Šaňo Luczy dostal ponuku robiť za peniaze špióna a tak radšej utiekol do Švajčiarska.

Jano Banko




KOMENTÁR K ČLÁNKU

Zibrínovci [ 22. 1. 2013 10:35:24] - reagovať
Musí sa dlho hľadať, kým sa nájdu manželské páry, ako to náhoda chcela u týchto dvoch ľudí. Narodení v jednom roku, zaľúbili sa nielen do seba, ale aj do toho istého športu, horolezectva. Obidvaja boli členovia národného družstva a našli sa na sústredení československých horolezcov, obidvaja dosiahli na domácich a zahraničných horách vynikajúce výkony, obidvaja boli vyznamenaní odznakom Majstra športu, boli aj na tých istých expedíciách v zahraničí, no a čo nesmieme zabudnúť, obidvaja boli a Olina stále je, členmi slovenského horolezeckého spolku JAMES.
  • Zibrínovci [steve 23. 1. 2013 23:00:57] - reagovať
    krasny članok ,spomienka,ked som začinal liezt tak som čital hltal čo vyliezli kuchar+zibrin.k tym štb.viem si predstavit čo prežival.aj ja som sa musel podrobovat vysluchom,a ani neviem ako to dopadlo nebol som aj ja nejaky udaváč?vždy som musel podpisovat nejake papiere o mlčanlivosti.chodili sme do alp liezť a tam sme sa stretavali emigrantami a tyto komunistickí eštebaci vedeli o všetkom,tahali z nas mudrosti.bola taka doba.mne zobrali cestovny pas a povedali tak si skončil.a ja tak čo už ,najdem si dievča, oženim sa ....škoda chcel som ešte niečo vyliezť na jorases aj na d´angla trocha som sa polutoval. o par dni mi vratili pas. stale mi však chodievalo poštou taka brožura par viet to sme vždy dy čitali v aute ked sme šli do roboty a aj kamaratom som pžičial nech sa zdokonaluju /članky zo slobodnej europy a hlasu ameriky)potom som im tu brožuru odniesol aby si aj oni prečitali.ja si skôr si myslim že to posielali oni.zdeno bol v tej dobe vyborny alpinista a eštbaci ho zmohli lebo nekladol odpor,keby kladol tak by ho zničili.....ako kopec iných....

    • Zibrínovci [peto 29. 1. 2013 9:09:35] - reagovať
      Pekny clanok. STB - myslim ze to tam ani nemuselo byt spomenute. Kazdy prezil tu dobu ako mohol a kazdy sa rozhodol ako mohol. Co vsak sa kazdy mohol rozhodnut slobodne a urcite nikto nenutil nikoho soferovat opity. Takze to je trosku blba vyhovorka na to ze niekomu zoberu vodicak za to ze je ozraty lebo ak niekomu ublizi ozraty sofer z mojho pohladu je to vrazda.
      Ale inak velmi pekny clanok, pekne fotky a uzasne vykony aj v sucasnej dobe tieto vystupy nie su lahke.

    • Zibrínovci [jano 23. 1. 2013 23:18:47] - reagovať
      Musim hned opravit chybu co mi usla pri pisani, Olina sa narodila v Turnove a nie v Trutnove!!!!!!!!!!!! Sorry.
      No mas uplnu pravdu,tak to bolo, ked som ako trener odmietol donasat na mojich
      pretekarov, nasadili tam aj tak jedneho,co zase prezradil kazdy pohyb. A kto si
      otvoril hubu letel, aj ked bol statny trener. Komancovia vedeli stiahnut skalp.

  • Zibrínovci [sisa 22. 1. 2013 20:18:06] - reagovať
    Krásny clanok aj foto. Chcem sa opytat k tej fotke - ten Salvator Dali - sa ako ocitol na tej krošni:-))Ma niekto info k tej fotke?

    • Zibrínovci [Jano 24. 1. 2013 17:33:05] - reagovať
      Sisa, never vsetko, ked horali pisu, chlapci troska blbli na sustredeni.

    • Zibrínovci [sherpa 24. 1. 2013 9:29:57] - reagovať
      fotka je z nejakeho lezeckeho sustredenia asi v Bielovodskej doline. fotka je vystavena v Sport 2000 obchode Ivana Urbanovica ml. v Smokovci. naspodku je Zdeno Zibrin, ktory nesie Juzeka Psotku a ten zase nesie Dusa Andrasiho. krasny moment, ktory dost vela symbolizuje.

    • Zibrínovci [petr_pl 22. 1. 2013 21:40:39] - reagovať
      Pekne fotky, dobre napsane.
      Diky za to.

    • Zibrínovci [Duško 22. 1. 2013 21:40:22] - reagovať
      Salvator Dali?? to neviem. Viem ale, kto je šedivá pani so Zdenom na JAMESe. Je to jedna z 2 sestier, ktoré vyrástli na Štefáničke pod Ďumbierom. Dcéry staviteľa tejto chaty, Roberta Petrlu. Obidve, Hana, staršia(moja mama) a Jola (na fotke) boli horolezkyne a lyžiarky (reprezentantky vtedy ČSR, resp Slov. štátu). Ešte v r. 2009 boli aktívne na JAMESe obi dve. Z rozprávania poznám veľa príbehov spolu so Zibrínovcami a inými. Zareagoval som na manželov - horolezcov Moji rodičia spolu liezli, aj s tetou Jolou ,. , otec (Boris) chatárčil na Térynke, kde sa s mamou zoznámil. V maminej knižnici je niekoľko horolezeckých zápisníkov, čo spolu preliezli. Asi som sa narodil zavčasu?? a pracovno-rodinné povinosti ich donútili? zanechať lezenie.

      • Zibrínovci [Palo Č. 23. 1. 2013 22:06:19] - reagovať
        Petrlová je známé jméno. Mám dojem , že má cestu s Puškášem v Galérce a lezla i prvovýstup s Puškášem a Andášim na Ladový. Dnes tvz. Cestu k slnku.

      • Zibrínovci [Jano Banko Mnichov 23. 1. 2013 21:27:49] - reagovať
        Dusko, noze mi napis, ako sa volali, uz davno hadam kto to je, zabudol som sa zdena aj Oliny opytat, aby som si to zaregistroval, ani Igor Koller mi nevedel hned povedat.Viem,ze jazdili s pani Danovou a bol tam aj Ruzinsky,je to strasne
        davno. Jano

        • Zibrínovci [Igor Koller 24. 1. 2013 23:10:32] - reagovať
          Janko, tak s tym, ze ja nepoznam Jolku a Hanku nezartuj, poznam, poznam, velmi dobre poznam. Super, ze su uz na obrazku so Zdenom obidve. Ale Janko, takto verejne Ti chcem podakovat, ze si napisal taky krasny clanok, ze ho Kazo paradne hodil na web. Ze ste pozhanali tie krasne fotky. A Hankinmu synovi Duskovi sa ozvem osobitne. Aj to je vdaka tomuto clenku. Dakujem!

        • Zibrínovci [Palo Č 23. 1. 2013 22:08:45] - reagovať
          Petrlová je známé jméno. Lezla s Puškášem prvovýtup v Galérce a na Ladový(dnes tvz Cestu k Slnku)

          • Zibrínovci [Jano Banko 23. 1. 2013 23:08:49] - reagovať
            No tak, Roubalova a Pospisilova, to je uz insie, vdaka. Alzheimer!!!!


Vlado Linek © 1999 - 2019 členstvo ا  antidoping ا  kalendár ا  archív jamesáka ا  predplatné ا  horoškola ا  počasie ا  sprievodca ا  umelé steny  24840505