Slovenský horolezecký spolok JAMES
vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov  singingrock rama   
grivel
sirjoseph
  shs james    komisie    podujatia    james slovakia    horolezec    horoškola    infocentrum    rozličné    eshop    diskusia    kontakt    dotazníky    chaty    mapa stránky  
  dôležité linky    galéria    klasifikácia    počasie    sprievodca    umelé steny    najčítanejšie články  
 index » rozličné  Správa Vysokých Tatier  Erasmus  Metodické materiály  Meteo  IFSC  UIAA Piatok 19.07.2019   english version
 Arno Puškáš - (1925 - 2001)
22.05.2001 22:00 | 9064x | komentár: 0x
  

Len nedávno sme si v poslednom čísle Jamesáka v roku 2000 pripomenuli vzácnych 75 rokov Arna Puškáša, len nedávno sme ho stretli vo Vysokých Tatrách plného energie, ako sme ho poznali dlhú dobu. O to viac nás zaskočila a zarmútila správa, že Arno Puškáš, významná postava tatranského a slovenského horolezectva, 9. júna 2001 navždy odišiel.

puskas.jpg (10230 bytes)
Foto: Peter Hargaš.

Zhodnotiť na malom priestore jeho život je ťažká úloha, lebo Arno Puškáš bol veľmi všestrannou a činorodou osobnosťou. Hoci s horolezectvom začínal v Košiciach, jeho život bol spätý s Vysokými Tatrami. Poznal ich naozaj dôkladne a dôverne a z rôznych uhlov pohľadu. Poznal ich ako tatranský nosič, ako chatár, ktorý 13 rokov pôsobil na Chate pod Rysmi a na Kežmarskej chate, poznal ich ako člen Horskej služby, ktorý sa zúčastnil desiatok záchranných akcií a mnoho ráz unikátnymi nápadmi zdokonalil záchranársku techniku či urýchlil záchranku v ťažkom teréne. Poznal ich aj ako organizátor horolezeckých podujatí, díval sa na ne ako umelec – grafik i spisovateľ.

Ale Arno Puškáš poznal Vysoké Tatry hlavne ako horolezec a náš najvýznamnejší tvorca sprievodcovskej literatúry. V povojnových rokoch sa stal Arno Puškáš veľkým znalcom a propagátorom horolezectva a Vysokých Tatier. Jeho obrovská aktivita sa premenila na vyše dvesto tatranských prvovýstupov, z ktorých polovicu vyliezol v zime. Mnohé jeho cesty ako napr. Pravý pilier na Galériu Ganku, platne na Ošarpance alebo JZ pilier na Volovu vežu patria do zlatého lezeckého fondu Tatier a majú veľkú popularitu. Niet prakticky doliny, kde by nezanechal so svojimi spolulezcami svoj podpis. Ale jeho najväčší horolezecký prínos je v zimnom tatranskom lezení, ktorému sa systematicky venoval, kde bol doma a výstupy so snehom mal najradšej, a kde svojim športovým prístupom posúval vyššie hranice kvality. Tieto Puškášove snahy vyvrcholili prvým zimným prelezením Stanislawského komína v severnej stene Malého Kežmarského štítu v roku 1953 a bolo symbolické, že tento vtedajší najväčší problém tatranského zimného lezenia vyliezol s českým spolulezcom Karlom Cermanom.

Arno Puškáš ako vášnivý horolezec, cestovateľ a výborný znalec cudzích jazykov pôsobil v mnohých horách celého sveta. V Európe od nórskeho Romsdalu až po grécky Olymp, bol znalcom hôr severnej Afriky, Fanských hôr v Strednej Ázii a jeho cesty viedli logicky aj do Himalájí až po Nanga Parbat, s prvovýstupom na jeho predvrchol (7 510 m) a SV vrchol (7530m) v roku 1971.

Arno Puškáš pracoval v mnohých horolezeckých orgánoch, ale jeho najväčší prínos je v publikačnej a propagátorskej činnosti. Jeho knižky Priateľstvá na lane, Horolezeci v tatranských stenách a desiatky ďalších väčších či menších brožúr boli prvým lastovičkami v tomto smere v povojnových rokoch. Svoju prácu na sprievodcovskej literatúre odštartoval Novými výstupmi vo Vysokých Tatrách v roku 1953, a vtedy asi ani on sám netušil, že sa stane slovenským „Paryskim“, s ktorým mal mimochodom veľmi úzke kontakty a poľštinu ovládal rovnako dobre ako rodný jazyk. V roku 1957 vyšiel prvý diel jeho monografie Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca. Toto dielo nie je unikátne len tým, že jeho desať dielov vychádzalo vo vydavateľstve Šport celých tridsať rokov, ale je hlavne obrovskou studnicou informácií a ako jediná slovenská kompletná tatranská monografia bude vždy základom pre každú prácu v tejto problematike. Puškáš tu zachytil na 3000 stranách množstvo výstupov, ale zároveň vyriešil názvoslovie mnohých horolezeckých objektov.

Mal som osobne to šťastie, že som spolupracoval s Arnom Puškášom na časti sprievodcu skupiny Mlynára, kde bolo veľa nových veží a žľabov a s precíznosťou jemu vlastnou sme v tej spleti skál najdivokejšej časti Tatier urobili trochu poriadok. Ako vzácne pamiatky mám odložené mnohé Arnove náčrty, vysvetlenia, skice a poznámky končiace takými detailami, ako bol jeho spadnutý batoh, pri ktorého hľadaní urobili ďalší prvozostup novým žľabom…

Posledný raz som sa stretol s Arnom Puškášom, tak ako mnohí členovia nášho spolku, na závere Jamesáckeho týždňa v auguste 2000 v Starom Smokovci. Bol taký, ako vždy, nemeniaci sa, nestarnúci, elegantne oblečený v neodmysliteľných pumpkách, vždy s motýlikom alebo aspoň šatkou na krku, s jeho typickou noblesnosťou a až brytkými rečami a vtipom. Trochu egocentrický, trochu zahľadený do seba ako nakoniec väčšina výrazných a veľkých osobností. Takýto nám zostane v mysliach.

Arno Puškáš prežil neuveriteľne tvorivý život. Po každom niečo zostane na tomto svete, na každého sa dlhšie alebo kratšie spomína. Ale Puškáš bez ohľadu na naše hodnotenia bude stále prítomný v tatranských dolinách, na tatranských skalách a na tatranských chatách. Aj po desiatkach rokov sa budú horolezeci nadšení vracať z „Puškáša“ na Volovke, budú rozprávať o tom, ako sa im voľne podarilo zdolať Puškáša na Ošarpance a večer si budú „Puškáša“ podávať na chate, aby si z jeho sprievodcu vybrali túru na ďalší deň. Nemôže byť krajšieho pomníka, ako je takýto, postavený vlastnou prácou.

S Arnom Puškášom sme sa rozlúčili na cintoríne v Starom Smokovci v sobotu 30. júna 2001. Prišli sem mnohí jeho rovestníci, priatelia i mladší horolezci, členovia horských služieb od nás aj z Poľska s goralskou muzikou, ktorej clivé tóny sa vznášali do sviežeho tatranského vzduchu. Vysoké Tatry sa už deň predtým vyplakali závojami dažďa a nám sa tisli slzy do očí pri spomienkach na Arna.

Milý Arno, lúčime sa s Tebou, ale Tvoje všadeprítomné optimistické slnko bude na nás naďalej svietiť nielen z Tvojich grafík, ale vždy, keď budeme v Tvojich milovaných Tatrách.

Za všetkých jamesákov Igor Koller.

Ešte nedávno sme oslavovali jeho okrúhle životné jubileum, všetci si ho pamätáme z augusta minulého roku zo záveru tradičného horolezeckého týždňa, kde bol ako vždy v plnej fyzickej, ale hlavne psychickej sile, decentne upravený a plný ostrovtipných pichľavých komentárov.




KOMENTÁR K ČLÁNKU

Arno Puškáš - (1925 - 2001) [ 8. 5. 2008 11:56:39] - reagovať
Len nedávno sme si v poslednom čísle Jamesáka v roku 2000 pripomenuli vzácnych 75 rokov Arna Puškáša, len nedávno sme ho stretli vo Vysokých Tatrách plného energie, ako sme ho poznali dlhú dobu.

Vlado Linek © 1999 - 2019 členstvo ا  antidoping ا  kalendár ا  archív jamesáka ا  predplatné ا  horoškola ا  počasie ا  sprievodca ا  umelé steny  24271878