Slovenský horolezecký spolok JAMES
vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov 
sport-outdoor
  shs james    komisie    podujatia    james slovakia    horolezec    horoškola    infocentrum    rozličné    eshop    diskusia    kontakt    dotazníky    chaty    mapa stránky  
  alpinizmu    ľadového lezenia    medicínska    metodická    mládeže    ochrany prírody    pretekov v lezení    skialpinizmu    skialp archív    reprezentácia    antidoping  
 index » komisie » alpinizmu  Erasmus  Metodické materiály  Meteo  IFSC  UIAA Štvrtok 25.08.2016   english version
 Horolezecká sezóna 2004
11.03.2005 10:00 | 5249x | komentár: 0x
Úspechy od skaliek po Karakoram alebo Sezóne dominuje 9a  

Sezónu 2004 si môžeme zaknihovať ako jednu z najúspešnejších v slovenskom horolezectve za posledné roky. Napriek tomu, že skoro kompletná súčasná špička bola v lete na spolkovej expedícii v Karakorame, zaznamenali sme veľmi dobré výstupy v Dolomitoch na Tre Cime, ale aj na žulových útesoch v Nórsku. Sezóne však dominuje výkon zo skaliek. Proces za 9a vo Višňovom od Juraja Repčíka nie je len prvou cestou tejto obtiažnosti na Slovensku, ale zároveň najvyššou obťiažnosťou, akú kedy lezec zo Slovenska dosiahol, obtiažnosťou, ktorá patrí do úplnej svetovej špičky. A to je v našom športovom lezení historický úspech.

Nevelehorské terény
Ako je napísané o pár riadkov vyššie, dlhé roky skúšaný projekt vo Višňovom v auguste minulého roka konečne padol. Táto sláva mohla celkom kľudne prísť už o rok skôr, veď Ďuro Repčík tu padal z posledného kroku. Nebolo to už teda o lezeckej forme či trénovanosti, ale aby prišiel deň, keď všetky objektívne a subjektívne faktory zahrajú do karát. Asi najvýstižnejší je komentár samotného aktéra – „Nechápem, čo som tam tak dlho robil!“ Tak sa to javí často po zdolaní nejakej hranice. A stupeň 9a či 11 v stupnici UIAA je hranicou svetovej úrovne. Aj keď Proces nemá žiadne opakovanie, o hodnotenie tejto cesty sa zrejme obávať nie je treba, lebo vyjadrenia skúšajúceho Mrázu sú dostatočnou zárukou. Zaslúžene získal tento výkon Zlatú karabínu, čo je tiež prvý raz v histórii udeľovania týchto ocenení. Juraj na skalách minulý rok okrem Višňového veľa neliezol, pridal ešte dva prvé prelezy za 8a+ na Súľove a úspešne sa venoval pretekaniu na obtiažnosť. Je to lezec, ktorý keď si to zrovná v hlave, nebude zbytočne filozofovať nad systémom financovania reprezentantov, ale využívať podporu, ktorú mu James ponúka, môže ešte veľa dosiahnuť.
Výbornú sezónu má za sebou Marek Leitman. Veľa času strávil na španielskych skalách a odtiaľ sú aj jeho najväčšie úspechy. Bronzovou karabínou bol ocenený jeho prelez Cous-Cous, 8c (11-),v El Chorro. Kedysi prvý výstup slovenských lezcov v tomto stupni mohol byť znovu vyhodnotený medzi karabínami vďaka zmene štatútu o ich udeľovaní. Ďalšie 8c mal Marek na dosah ruky v Rodellari, keď padal v posledných krokoch cesty Pata Negra. Celková bilancia Leitmanovej sezóny svedčí o jeho vysokej aktivite, sedemnásť ciest za 8a a vyššie, z toho trikrát 8b, niekoľko ciest 7c+ on sight.
Jeden z najväčších talentov posledných rokov. A platí o ňom to isté, čo o skúsenom Ďurovi Repčíkovi, urobiť si jasno v cieľoch a programe, a môže to byť ešte lepšie.
Z prvých ťažkých prelezov na skalkách spomeniem cestu Chán Tigrie oko, 8b+ (10+), na Kalvárii pri Nitre, od Riša Nyékiho a Trinástu komnatu, 8b+ (10+), na Turniskách, z dielne Duška Beránka. Prvé opakovanie zaznamenala Kuráňova cesta Zvon, 8+, A2, v Kostoleckej úžine, ktorá svojim charakterom a psychickou náročnosťou nie je zďaleka skalkárska. Skalp získal Vlasto Pšenko, martinský lezec s veľkým potenciálom, čo potvrdil aj na nórskych skalách, ako sa dočítate ďalej. Zvon má vraj aj druhé opakovanie, ktorého autorom je Miro Piala. Žiaľ od tohto lezca a maratónca priame informácie o jeho aktivite nemáme.
Z mladých asi najväčší pokrok urobil ešte len 15-ročný Kubo Kováčik z Modry. Úspešný juniorsky pretekár to rozbalil aj na skalách, hlavne na Alternatívnej stene, kde dal Farmárovu alternatívu, 8a+, a Ochcaný kapesník, 8a, dve cesty za 8a sú zo zahraničia, Samsara v Mišej Peči a Arnaque.com vo Francúzsku. Štýlom on sight má na konte viacero ciest za 7b. Za tieto výkony sa dostal aj do reprezentačného B-družstva.
No a ideme k babám. Na špicu slovenského peletónu sa dostala Katka Sýkorová z Bratislavy. Viac rokov systematického lezenia prinieslo ovocie, päť ciest za 8a a vyššie, to je na naše pomery naozaj vydarená sezóna. Najviac bodov je z Alternatívnej steny, Džonova cesta a Farmárova alternatíva za 8a+, Väčší pes JB a Ochcaný kapesník za 8a. Ďaľšie 8a Rima libre je z El Chorra, kde aj túto zimu plánuje stráviť veľa času. Tak ak sa krivka jej stúpajúcej výkonnosti nezastaví, asi sa máme na čo tešiť. Ostatné dievčatá trochu zaspali, možno ich práve Sýkorka trochu preberie. Sestry Čintalové delili svoje aktivity ako vždy medzi preteky, skalky a školu, ale na skalkách ich výkony nedosiahli úroveň predchádzajúcich rokov. Aktívnejšia bola Zuzka hlavne vďaka dlhšiemu letnému pobytu vo Francúzsku, kde si pripísala jedno 8a, Voyage v oblasti Presles a viacero ciest okolo stupňa 7c. Katkine najlepšie výkony boli dve cesty za 7c, za zmienku stojí jedno vyflashované 7b+ a dve 7b na on sight. Je to všetko veľmi ďaleko od najlepších svetových výkonov, takže slovenské dievčatá budú musieť výrazne pridať.

Vysoké Tatry
O zimnej sezóne nielen tatranskej sme už v Jamesáku 3/2004 podrobne písali a názov Doktorovho článku „Bieda pokračuje“ hovorí za všetko. Počasie a podmieky boli mizerné, ale ako vždy, iste sa dalo urobiť viac. V tomto smere cestu ukázali Dino Kuráň s Dodom Kopoldom, keď počas sústredenia v Bielovodskej doline vyliezli Komín 100 na Kačacieho Mnícha. Dobrým štýlom a takmer celú cestu voľne. Nebolo to prvé opakovanie, ako sme si pôvodne mysleli, ale dôležitá bola skutočnosť, že ťažká cesta sa dá vyliezť aj vo veľmi zlých podmienkach. Škoda, že tento výkon bol osamelý. Ani na Malom Kežmarskom štíte nebola aktivita taká, ako minulé roky. Paľo Jackovič s Jožom Skokanom ešte v decembri 2003 pridali na Bocekovu vežu novú cestu Orient expres za VI+, A3 – A4, neskôr v marci s Mirom Mravom prvovýstup Šoková terapia, voľne za úctyhodných VII+, na Ušatú vežičku. Dobré priestupy sa podarili Andymu Kolárikovi, s Tomášom Laurenčíkom dal OS Ruskú ruletu za M6-, s Michalom Farkašom urobili 1. opakovanie a 1. voľné prelezenie Elegancie za M6+/7 (prvovýstup Jackovič – Skokan, VI+, A1). Z ľadov je zaujímavé 1. opakovanie Alternatívneho ľadu v Bielovodskej doline Janom Svrčekom a Martinom Hatalom s potvrdenou klasifikáciou II/6. Táto dvojica vyliezla aj tri nové ľadovo – mixové cesty v závere Šútovskej doliny.
Tatranské leto bolo ešte chudobnejšie ako zima. Mladí tatranci boli na Shiptone, Paľo Jackovič mal celý rok problémy s kolenom, niečo vyliezol Paľo Packo s kamarátmi. Na Ostrve patrí medzi posledné voľne nevylezené cesty Kulhavý – Lenárt, 15. 6. 2004 túto cestu zatiaľ len AF, klas. VIII, preliezli Braňo Turček a Miro Medvec. Kororo za VIII+ vyliezli P. Packo s Dušanom Spevákom, Peter Matura s Vlastom Pšenkom, možno aj ďalší. Bratia Packovci urobili 1. 8. 2004 zrejme 1. voľné prelezenie cesty Via Verona, VIII-, on sight, na Veľkú Lomnickú vežu. Kvalitné je aj PP prelezenie cesty Staruch – Medvec, VIII, dvojicou Paľo Packo a Dušan Spevák v Z stene Lomnického štítu.
Na Slovensku  nemáme v súčasnej dobe takmer žiadne dievčatá lezúce v horách, alebo aspoň viacdĺžkové cesty. Z tohto hľadiska je takým malým bonbónikom prelezenie Pochylého platní, VIII-, na Kežmarskom štíte 19. 6. 2004 Peťou Tomanovou, ktorú doprevádzal Paľo Tomka. Peťa je skutočný lezecký či horolezecký obojživelník, dokáže zabodovať na pretekoch, na skalkách (minulý rok napr. sólo cestu Makak, 9-, na Skalke pri Trenčíne s matracom pod sebou), so zbraňami do ľadu si úspešne vyskúšala drytooling a ide jej to aj v horách. S Dušanom Myslivcom vyonsajtovala 20. 8. 2004 Cassinovu cestu, VII-, na Cimu Piccolissimu. Najlepšie jej to ide, keď si lezie tak pre seba, pre radosť, keď nie je pod žiadnym tlakom. To je fajn, ale pri takomto nesystematickom lezení ani najväčšiemu talentu nehrozí systematická pomoc zo strany Jamesu, čo je možno škoda pre obidve strany. Zase je to aj o tej hlave… Keď spomínam ženské, tak dosť má toho za sebou Denisa Šulcová, väčšinou po boku Peťa Maturu. Aj o jej výstupoch som sa dozvedel len zo Šumovho zoznamu. Z tatranských ciest, ktoré liezla na takú rozumnú striedačku, čiže nebezpečnejšie dĺžky ťahal Šumo, má na svojom konte na Ostrve Haľkovu cestu, VIII, Jar na mesiaci, VIII-, Dieškovu cestu, VII-, OS, Trojkráľové limby, VII, OS, Kororo… No celkom slušné, a to si ešte pozrite v stredných horách Dolomity a Nórsko.

Stredné veľhory
Vráťme sa zase do zimy, ktorá už bola v spomínanom Jamesáku 3/2004. Alpy sme veľmi nezničili. V hodnotení sme pôvodne asi trochu podcenili dva priestupy cesty „Rebuffat – Terray“ V/5,  na Aig. des Pelerins, ktorú najskôr v silnom mraze dali Martin Kmeťo a Dušan Myslivec a neskôr trojica M. Hatala, J. Svrček a M. Styk. V zime je to extrémna klasika s vybudovanými štandami, dosť často lezená, ale celková obtiažnosť ED2 hovorí za všetko. Ťažký výstup. Na ľadoch sa liezlo vo Francúzsku aj Rakúsku, ale aj pre slabšie podmienky sme sa naozaj ťažkého ľadu nedočkali.
Leto bolo oveľa zaujímavejšie, čo je potešujúce aj z toho hľadiska, že väčšia časť našej špičky bola na expedícii na Shiptone a inde sa už samozrejme veľmi liezť títo lezci nedostali. Máme však dostatočne silné zázemie špeciálne na lezenie viacdĺžkových ciest skalného charakteru. Takže je o čom nielen písať, ale aj čo chváliť. Najkvalitnejším alpským výstupom je 4. opakovanie (pravdepodobne) cesty „Camillotto – Pellesier“, 8b, v S stene Cima Grande dvojicou Dušan Beránek – Rišo Nyéki. Bolo to doteraz jedno z najrýchlejších prelezení tejto cesty, ktorú ako prvý uvoľnil Mauro Bubu Bole. Vzhľadom na dĺžku cesty, jej previsnutosť, zlé odistenie starými expanzívnymi skobami hroziacimi v prípade pádu vyzipsovaním, nahromadením obtiaží za sebou v dĺžkach 7b+, 7c, 8b, 8a, 7a, 8a+, 6c+, 6b a 6a, bol tento výstup ocenený Striebornou karabínou. Aktéri tohto výstupu sú známi lezci, ale zatiaľ čo Duško má toho vo veľkých stenách za sebou naozaj dosť, Rišo sa v tomto smere definitívne rozbehol až v tejto sezóne. Beránek so Slávom Mitrom už 18. 4. 2004 preliezli v Paklenici cestu Agricantus na Aniča Kuk, dĺžky 6c+, 5c, 7b, 7b+, 6a+, 8a, 7b, keď najťažšiu dĺžku vyliezli obidvaja PP na prvom konci. Nyéki sa pripravoval lezením mnohých dlhých ciest v Rakúsku v oblasti Raxalpe, napr. on sight 7-dĺžkové Diesseits, VIII, s R. Urdom a rovnako dlhý Talwächter, VIII, s A. Hilerom. Cesta Pandämonium má dokonca 10 dĺžok,  všetky až do stupňa VIII on sight, len jedna za IX- AF, spolulezec R. Červienka, podobne cesta Die neue Marchart, IX- AF, s Hilerom. Tak aby to chlapcom vydržalo do ešte vážnejších vecí v tomto roku, plány sú veľké.
Vráťme sa ešte do Dolomitov na Tre Cime, ktoré sú čím ďalej viac obľúbenejším terénom našich horolezcov. Klasikami do stupňa VII sa premáva naozaj veľké množstvo ľudí, ale je tu veľa ciest v najťažších stupňoch, niektoré lezené viac, niektoré menej, čo je zvyčajne v priamej úmere k ich odisteniu. Dvojica P. Packo – J. Lovás vyliezla dve ťažké cesty v J stene Cima Picolla, 19. 8. 2004 dali OS cestu „Otzi trifft Yetti“, 10 dĺžok, VIII+. Rovnako dlhá a o trochu ťažšia je cesta „Albert – Glowacz“, IX-, kde najťažšiu dĺžku dali PP, vylezené 23. 8. 2004. Veľkú smolu mala v ceste Akut v S stene Cima Grande dvojica Slávo Mitro a Rado Lukáč, ktorí tu zdolali najťažšie úseky vrátane dĺžky za 8a+, ale v hornej časti sa pre tečúcu vodu nedali preliezť dĺžky za VII, to mohol byť ďalší ocenený výstup.
Cinque Torre pri Cortine d´Ampezzo majú viac skalkársky charakter, ale sú tu aj dlhšie cesty, v ktorých v júni pekný výkon predviedla už spomínaná Denisa Šulcová. Na prvom konci vyonsajtovala štyri 150 metrov dlhé cesty v poradí Finlandia 6b+, Collombus 7a, Clarissa 7a, Farouk 7a+! Celkom pekný výkon. Takto rozlezení mohli Šumo, Denisa a Pšenko vyraziť robiť nové cesty do Nórska.
A sme v Nórsku, v krajine oplývajúcej množstvom žulových hôr a stien, a nie sú to len najznámejšie Trollrygeny. Spomínaná trojica pôsobila v oblasti Eidfjordu, kde urobili štyri nové cesty do výšky 100 metrov za 6c a jednu za 6a. Hlavným cieľom však bola 300 metrov vysoká línia, ktorú pomenovali Mange takk, pravdaže po vylezení v zostave Peter Šumo Matura a Vlasto Pšenko. Najťažšia je prvá dĺžka za 7c+, a keď to povedal Vlasto, tak to bude naozaj najmenej 7c+. Pritom má cesta ďaleko ku skalkárčeniu a obliezaniu nitov. Ťažké miesta sú často ďaleko od istenia. Asi len nie priam horský charakter pripravili tento výkon o ocenenie nejakou tou karabínou. Podrobnosti o Eidfjorde sú v tomto Jamesáku.
Trojica Andrej Kolárik, Ondrej Valentín a Martin Suchý pôsobili v júli 2004 v oblasti nórskeho Kjeraku, čo je zároveň dominantný kopec oblasti známej 1000-metrovými bigwallmi. Ale ako sa chlapci presvedčili, aj nórskym daždivým počasím. Napriek tomu kvalitne zabojovali a preliezli Nordostpassasjen, VII+, A2, 24 dĺžok, 935 metrov, 2 dni lezenia, z toho 20 hodín v daždi a previsnutých potokoch. Skutočný alpinizmus, ako o tom píše skalkár Ondro, meniaci sa na horolezca, v Jamesáku 5/2004. Istotne sa tam oplatí vrátiť napriek prohibícii, a aj počasie sa môže pomýliť.

Najvyššie veľhory
Po viacerých rokoch plánovania spolkovej expedície do Himalájí sa v lete podarilo uskutočniť výpravu na Shipton Spire v Pakistane. Výber cieľu zodpovedal terénom, kde naša súčasná horolezecká špička môže dosiahnuť výkony hodné povšimnutia vo svete. Teda skalné a mixové terény na vrcholy stredných výšok. K finančnému zabezpečeniu expedície, o ktorom sa dosť diskutuje, by som povedal, že James na ňu prispel zhruba 355 tisíc korún, čo je suma, ktorá nestačí pre dvoch ľudí na bežnú osemtisícovku. Za túto istú sumu od spolku sa desať jeho členov mohlo zúčastniť športovo vydarenej akcie. K samotným výkonom na expedícii sa už toho popísalo dosť. Výprava bola úspešná nielen výstupmi, ale hlavne možnosťou, ktorú dostali mladí lezci vyskúšať si ťažké lezenie vo väčších výškach. Prvé opakovanie americkej cesty Khanadan Buttress trojicou Dino Kuráň, Jozef Kopold a Jozef Santus čistým alpským štýlom je výkonom svetovej úrovne a bolo ocenené Striebornou karabínou. Bronzovou karabínou bol odmenený výkon Braňa Turčeka a Mira Mravu za ich prvovýstup Klopanie na nebeskú bránu. Vyše 1000 metrov veľmi ťažkého lezenia zvládli vo dvojici a skončili na rampe v španielskej ceste Akelarre. Alpinistické pravidlá pre uznávanie nových ciest hovoria, že ak je po spojenie so starou cestou vylezené viac ako polovica steny po vrchol, ide o nový výstup, ak menej, ide o variantu. Ak je však štít nevylezený, ide len o pokus. Z tohto hľadiska mladým tatrancom nikto ich novú cestu nezoberie. Na druhej strane je však každému jasné, že k vrcholu Shiptonu mali ešte kus ťažkého lezenia, pre ktoré by stálo za to vrátiť sa a dotiahnuť veci do konca. To platí ešte viac o našom pokuse v zostave Gabo Čmárik, Vlado Linek a Igor Koller, ktorý skončil asi 70 m od rampy a cesty Ship of Fools. Mnohých iritovalo tých „95% prvovýstupu“, ktoré platia pre dolezenie na rampu, nebolo to najšťastnejšie vyjadrenie. Lebo opäť platí, že na vrchol sme mali veľmi ďaleko, pretože hrebeň, aj keď nie tak technicky náročný, bol aj v ceste Ship of Fools asi najnepríjemnejšou časťou tohto výstupu. Máme teda veľa dôvodov sa do tejto steny vrátiť a iste sa o to pokúsime, aj keď v roku 2005 nikto nemôže rátať s priamou finančnou podporou Jamesu na podobnú akciu. Ak mám teda celú expedíciu zhodnotiť trochu kritickejšie, iste je škoda, že nepriniesla novú kvalitu, ktorou by bolo prvé voľné prelezenie niektorej technickej cesty, alebo prelezenie cesty alpským štýlom, ktorá takto vylezená nebola. Že sa to nepodarilo len čiastočne súvisí s horším počasím, ostatné bolo na lezcoch. Veľkým prínosom však je, že si hlavne mladá generácia mohla vyskúšať, na čo má a čo môže v budúcnosti urobiť lepšie.
O medzinárodnej expedícii vedenej Piotrom Pustelnikom na Annapurnu (8091 m), ktorej sa zúčastnili traja slovenskí horolezci, Martin Gablík, Peter Hámor a Vlado Štrba, nebolo v Jamesáku publikované veľa informácií, čo je škoda. Cieľom bola ťažká britská Boningtonova cesta v J stene. Výprava postupovala expedičným štýlom a na jej neúspechu sa podpísalo krajne nepriaznivé počasie. Táto skupina má v pláne vrátiť sa na Annapurnu tohto roku a využiť svoje skúsenosti z prvého pokusu. Na Broad Peak (8047 m) sa chystá zasa výprava Horskej záchrannej služby. Na obidvoch vrcholoch ešte nestál slovenský horolezec, takže bilancia na konci roka 2005 môže byť aj čo sa týka osemtisícoviek veľmi zaujímavá.

Reprezentačné družstvá na rok 2005

Reprezentačné A družstvo
- Kopold Jozef, Vertikal Patrónka Bratislava
- Kuráň Dionýz, Manín Považská Bystrica
- Repčík Juraj, Extrém Žilina           
- Leitman Marek, Filozof Bratislava

Reprezentačné B družstvo
- Beránek Dušan, Metropol Košice
- Čintalová Katarína, MKŠK Modra
- Čintalová Zuzana, MKŠK Modra
- Čmárik Gabriel, James Trenčín
- Kováčik Jakub, MKŠK Modra
- Mrava Miroslav, Bergamoti Poprad
- Nyéki Richard, Hlohovec
- Packo Pavol, ŽP Šport Podbrezová
- Sýkorová Katarína, Filozof Bratislava
- Turček Branislav, Bergamoti Poprad

Systém podpory členov reprezentačného družstva na rok 2005 – členovia A družstva Kopold, Kuráň a J. Repčík majú dotáciu na svoju činnosť po 80 000.- Sk, Leitman 40 000.- Sk, všetci členovia B družstva majú dotáciu po 15 000.- Sk. Z tejto dotácie si hradia všetky výdavky na športovú činnosť okrem domácich sústredení.

Ocenené výstupy horolezeckej sezóny 2004
- Zlatá karabína: Višňové, 1. prelezenie cesty Proces, 9a, august 2004, Juraj Repčík, finančná cena 12 000.- Sk
- Strieborná karabína: Dolomity, Cima Grande, S stena, cesta Camiloto – Pelesier, 8b, 4. voľné prelezenie, 11. 9. 2004, Dušan Beránek a Richard Nyéki, finančná cena 2 x 6 000.- Sk
- Strieborná karabína: Karakoram, Shipton Spire, cesta Khandan Buttress, klas. VI, 5.11, A1, 1. opakovanie, 14. – 16. 8. 2004, Dino Kuráň, Jozef Kopold a Jozef Santus, finančná cena 3 x 6 000.- Sk
- Bronzová karabína: Karakoram, Shipton Spire, prvovýstup Klopanie na nebeskú bránu, VIII, A4, august 2004, Miroslav Mrava a Braňo Turček, finančná cena 2 x 3 000.- Sk
- Bronzová karabína: Španielsko, El Chorro, cesta Cous-Cous, 8c, január 2004, Marek Leitman, finančná cena 3 000.- Sk

Igor Koller

Horolezec roka 2004




KOMENTÁR K ČLÁNKU

Horolezecká sezóna 2004 [ 8. 5. 2008 12:35:31] - reagovať
Sezónu 2004 si môžeme zaknihovať ako jednu z najúspešnejších v slovenskom horolezectve za posledné roky. Napriek tomu, že skoro kompletná súčasná špička bola v lete na spolkovej expedícii v Karakorame, zaznamenali sme veľmi dobré výstupy v Dolomitoch na Tre Cime, ale aj na žulových útesoch v Nórsku. Sezóne však dominuje výkon zo skaliek. Proces za 9a vo Višňovom od Juraja Repčíka nie je len prvou cestou tejto obtiažnosti na Slovensku, ale zároveň najvyššou obťiažnosťou, akú kedy lezec zo Slovenska dosiahol, obtiažnosťou, ktorá patrí do úplnej svetovej špičky. A to je v našom športovom lezení historický úspech.

Vlado Linek © 1999 - 2016 členstvo ا  antidoping ا  kalendár ا  archív jamesáka ا  predplatné ا  horoškola ا  počasie ا  sprievodca ا  umelé steny  16313148