Slovenský horolezecký spolok JAMES
vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov 
sport-outdoor
  shs james    komisie    podujatia    james slovakia    horolezec    horoškola    infocentrum    rozličné    eshop    diskusia    kontakt    dotazníky    chaty    mapa stránky  
  aktuality    členstvo    dokumenty    história    adresáre    orgány    financie    stanovy  
 index » shs james » história  Správa Vysokých Tatier  Erasmus  Metodické materiály  Meteo  IFSC  UIAA Štvrtok 29.09.2016   english version
 Pretekárske lezenie na Slovensku
21.02.2008 17:00 | 5361x | komentár: 0x
  

Pod vplyvom dojmov z účasti na medzinárodných majstrovstvách ZSSR v skalolezení sa s určitými rozpakmi začínajú aj u nás udomácňovať súťaže takéhoto typu. Prvé propagačné preteky v skalnom lezení na čas sa uskutočnili 6. a 7. mája 1972 na Jastrabích skalách pri Sološnici. Štartovalo 41 mužov a 9 žien z bratislavských oddielov za účasti asi 300 divákov. Z Bratislavy sa prostredníctvom lezcov rozširuje skalolezenie na celé Slovensko a pokusne i do niektorých krajov Čiech a Moravy. Okrem okolia Bratislavy sa konajú preteky aj v iných oblastiach Slovenska.

shshistp.jpg (27543 bytes)
Párové preteky mužov - medzinárodné preteky na Vtáčniku roku 1992. Foto: P. Breir

V roku 1973 - prevažne na horolezeckých zrazoch a na oddielových pretekoch - sa zúčastnilo spolu 240 mužov a 36 žien. Vytvára sa komisia skalolezenia pri VHZ SÚV ČSZTV, prostredníctvom ktorej sa začali organizovať pravidelné súťaže, školenia trénerov, rozhodcov a boli vydané prvé súťažné pravidlá skalolezenia.
V nasledujúcej sezóne sa uskutočnili prvé celoslovenské preteky v Manínskej tiesňave. Od roku 1975 sa už pravidelne súťaží dlhodobo o Slovenský pohár pozostávajúci zo 4-5 pretekov v rôznych oblastiach Slovenska a záverečných jesenných celoslovenských pretekov. V tomto roku sa konalo v Československu konzultatívne stretnutie popredných trénerov a ďalších odborníkov, čo malo veľký význam pre budúce utvorenie medzinárodnej komisie skalolezenia pri UIAA.
Vysoká úroveň domácich pretekov i skúsenosti zo zahraničných súťaží umožnili zorganizovať v 5. ročníku Slovenského pohára (1979) v rámci jeho jesenného finále prvé celoštátne skalolezecké preteky s medzinárodnou účasťou na hradnom brale Devína. Každoročne na jeseň sa vyhlasujú mená víťazov Slovenského pohára i celoštátnych pretekov, ktorí sa potom zúčastňujú pretekov v zahraničí (Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a ZSSR), kde sa umiestňujú vždy na popredných miestach.
Organizácia pretekov Slovenského pohára sa ustálila na prelome 70. a 80. rokov na 6 kôl, kde posledné 6. kolo bolo s medzinárodnou účasťou. Súťaží sa v párových a individuálnych pretekoch, z ktorých vzíde víťaz s určitým bodovým ziskom za obe disciplíny.
V roku 1981 sa na vápencových skalách neďaleko Kuchyne v Malých Karpatoch začína odvíjať i história súťaží v boulderingu. Preteky sa volajú súťaž o Malokarpatský paroh. V ďalších rokoch narastá popularita a už viackolové preteky sa konajú i v iných oblastiach Slovenska so stále dokonalejšími pravidlami súťaží. Ustálenie nastáva po skúsenostiach z 3. ročníka na jeseň 1983, keď sa súťaží v tvorbe a preliezaní bouldrov.
V roku 1982 - jubilejnom 10. roku skalolezeckých súťaží u nás - sa na medzinárodných pretekoch pri Kamenci pod Vtáčnikom mohli zúčastniť len skalolezeckou komisiou nominovaní pretekári podľa umiestnenia sa v jarnej časti Slovenského pohára. Samotná súťaž mala vysokú úroveň aj vďaka zahraničným účastníkom z Bulharska, Juhoslávie, NDR, Maďarska a Poľska.
Tento rok môžeme považovať pre nás za veľmi úspešný. V dňoch 27. 9. - 1. 10. sa konali 4. medzinárodné skalolezecké preteky na Kryme. Naše družstvo v zložení Valovič a F. Hudek obsadilo vo veľmi silnej konkurencii štvrté miesto. V októbri na 2. medzinárodných skalolezeckých pretekoch vo Vraci (Bulharsko) sa umiestnili naši pretekári na 3., 5. a 11. mieste (F. Hudek, E. Velič a S. Glejdura).
Na jeseň roku 1983 sa naši traja pretekári opäť zúčastnili pretekov vo Vraci, tzv. Bulgaria Cupu 1983 a obsadili prvé tri miesta (R. Mihál, F. Hudek a A. Formánek). V tom istom roku sa začína i história súťaží v Moravskom krase. Na 1. ročníku prvé dve miesta obsadili lezci zo Slovenska (V. Valach a L. Odstrčil). Táto súťaž už nesie v sebe prvé znaky neskorších pretekov na obtiažnosť.
V apríli 1984 sa konajú preteky v maďarskom Miskolci, kde sa na druhom mieste umiestnil náš pretekár Ervín Velič. V tomto roku došlo v ZSSR pod dojmom návštevy miestnych lezcov vo francúzskych oblastiach voľného lezenia ku zmene v prístupu stavieb súťažných tratí. Na pretekoch Krym 1984 vytýčené trate dosahovali vysokú technickú, silovú a vytrvalostnú obtiažnosť. V silnej konkurencii 30 domácich a 27 zahraničných pretekárov sa naši traja lezci M. Marek, R. Mihál a E. Velič umiestnili celkove na 5. mieste. Na týchto pretekoch sa vypuklejšie ukázali nedostatky v silovej príprave našich lezcov, keď mali problémy s prelezením tratí, nie to ešte preliezť ich rýchlo.
V roku 1985 môžeme hovoriť o celkovej zmene v pravidlách súťaží a prístupe k nim. Po nesmelých pokusoch organizovať súťaže v boulderingu, kde na rozdiel od skalolezenia nejde ani tak o rýchlosť prelezenia, ako skôr o dosiahnutie a o prelezenie vytýčeného technického a silového problému, dochádza k postupnej zmene a prispôsobeniu sa vývojovému trendu vo voľnom lezení.
Za prvú väčšiu súťaž vo voľnom lezení (čas ukázal, že rozhodujúcu) už s istením zdola, teda s možnosťou pádu do lana, môžeme považovať medzinárodné majstrovstvá Talianska Sportroccia, konané od 5. do 7. júla 1985 v Bardonecchii. Po úspechu, sa koná druhý ročník medzinárodných majstrovstiev Talianska, Sportroccia '86, rozdelená do dvoch pretekov v Arcu a Bardonecchii. Víťazom sa stal Patrick Edlinger. Pretekov v Arcu sa zúčastnili i dvaja naši lezci I. Koller a R. Mihál, kde lepší z nich Mihál obsadil 34. miesto. Na jeseň od 23. 9. do 3. 10. 1986 sa uskutočnili medzinárodné preteky na Kryme. Z našich sa najlepšie umiestnil F. Korl na 9. mieste. Začiatkom novembra 1986 (1. - 2. 11.) sa na skalách Holštejna v Moravskom krase konal už 4. ročník súťaže v športovom lezení. Súťažiaci boli rozdelení do 4 kvalifikačných skupín. Súťažilo sa systémom "open". Každá skupina mala pripravené dve cesty s časovým limitom 9 minút na jednu trať. Liezlo sa spôsobom RP a bodmi sa hodnotilo najvyššie zapnuté istenie. Pravidlá sa viac priblížili k neskoršie všade platným a uznávaným. Do finále postúpilo z každej skupiny prvých 5 pretekárov. Suverénnym víťazom sa stal Tomáš Pilka z Moravy.  
V roku 1987 sa v 1. kole Slovenského pohára súťažilo na krátkej trati, ktorá bola kvalifikáciou na finálovú trať pre 20 najlepších a z oboch sa súčtom bodov určilo poradie v dvojboji. Zvláštnosťou tohto 1. kola konaného už tradične na Beckove bola súťaž na tzv. extrémne ťažkej trati, kde sa dosiahnutá výška hodnotila bodmi a pri zhodnej výške rozhodol čas dolezenia po toto miesto. Potom sa 27. 6. 1987 na Skalke pri Trenčíne konal 1. ročník celoslovenských pretekov v lezení na obtiažnosť. Pre 40 mužov a 6 žien zo Slovenska a Moravy tu bolo pripravených 13 spoločných a 5 ženských tratí obtiažnosti 4 až 6 pre ženy a 7 až  9- pre mužov. Liezlo sa spôsobom TR na bodmi označených tratiach. O celkovom poradí rozhodol počet všetkých dosiahnutých bodov. Víťazom sa stal T. Pilka pred R. Mihálom a M. Pialom. Medzi ženami zvíťazila I. Súkeníková pred M. Poláčkovou a E. Vrankovou. V septembri sa konal už 5. ročník otvorenej súťaže Juhomoravského kraja na skalách Moravského krasu. Liezlo sa na pripravených, kvalifikačných tratiach v 4 mužských a jednej ženskej štýlom RP. Do finále postúpilo 18 lezcov. Vyhral domáci Z. Konečný pred R. Šulíkom zo Slovenska. Medzi ženami zvíťazila M. Poláčková z Bratislavy. Počas súťaže zasadala Trénerská rada ČSHZ, ktorá na základe výsledkov z pretekov nominovala prvých dvoch mužov a prvú ženu na prvé majstrovstvá sveta v športovom lezení do Grenoblu (i keď ešte nešlo o oficiálne majstrovstvá).
Na jeseň 1987 sa v Marrákeši zišlo 49. zhromaždenie UIAA, kde bola ustanovená Komisia pre súťažné lezenie, ktorá v roku 1988 mala vypracovať jednotné súťažné pravidlá pre majstrovstvá Európy a sveta.
Za veľmi významnú udalosť vo vývoji súťažného lezenia môžeme považovať premiéru svetových halových pretekov vo francúzskom Grenobli v novembri 1987. Tieto prvé významné preteky v hale otvorili novú cestu súťaží, keď sa ukázali nesporné výhody doslova neobmedzenej variabilnosti stavby tratí na umelých stenách bez vplyvu zlých klimatických podmienok.
V marci sa konala v poradí už 4. schôdza UIAA rokujúca o pravidlách súťaží nultého ročníka Svetového pohára 1988.
U nás na Slovensku sa ďalej organizuje už tradičný Slovenský pohár v skalolezení, keď sa jeho program ustálil na troch jarných kolách a jesennom finále. Preteká sa najmä na rýchlosť, no i tu nastali zmeny, keď sa väčšinou nekonajú párové preteky a zrušilo sa často nebezpečné zlanovanie na čas. Posledné roky sa do jednotlivých pretekov začala zaraďovať i tzv. extrémne ťažká trať.
Po slovenských pretekoch v predošlom roku sa konali v dňoch 23. až 25. septembra 1. československé preteky na obtiažnosť na Skalke pri Trenčíne. Do finále, ktoré sa liezlo štýlom RP, postúpilo 16 najlepších zo semifinále. V ňom bol najúspešnejší J. Strečko zo Slovenska pre J. Zaczkowskim z Poľska a pred S. Poláčkom zo Slovenska. V kategórii žien sa na treťom mieste umiestnila I. Súkeníková.
V roku 1989 sa konal prvý oficiálny ročník Svetového pohára (SP) so 7 bodovanými kolami. Prvá súťaž SP bola v anglickom Leedse 18. až 21. mája a M. Poláčková obsadila 23. miesto.
O rok neskôr - po ďalšom náraste popularity súťažného lezenia - vzrástol počet súťaží na celom svete. Všetky významnejšie preteky v roku 1990 sa už konali na umelých stenách. Pravidlá sa ustálili, lezie sa spôsobom OS s jedným pokusom. Pretekári si na začiatku kola všetci spoločne prehliadnu trať vytýčenú a zaistenú usporiadateľmi. Po obhliadke sa všetci odoberú do tzv. izolovanej zóny, odkiaľ potom podľa vylosovaného poradia idú liezť s dolným istením. Dosiahnutá výška sa meria optickými zameriavačmi.
V Česko-Slovensku sa v roku 1990 konali 3 veľké preteky. Ako prvé 12. až 13. 5. boli tradičné otvorené majstrovstvá Juhomoravského kraja. Už 8. ročník sa nekonal na skalách Moravského krasu, ale na 20 m vysokom betónovom pilieri. Po vyrovnanom boji zvíťazil R. Mihál a M. Poláčková.
V termíne 16. až 17. júna na Turniskách pri Košiciach boli majstrovstvá Slovenska a tu sa výrazne ukázalo, že skala nie je vhodná pre takéto súťaže. Trate boli nerovnomerne ťažké, a tak sa stalo, že väčšina lezcov vypadla už v prvom ťažkom mieste. Víťazom sa stal S. Poláček z Bratislavy. Tieto preteky boli asi posledným impulzom k tomu, aby sa majstrovské podujatia konali iba na umelých stenách a vo väčších mestách, čo prispeje k väčšiemu spopularizovaniu týchto súťaží i medzi nelezúcimi športovými divákmi. 29. 6. až 1. 7. 1990 sa konali medzinárodné majstrovstvá ČSFR na Libereckom výstavišti.
V roku 1991 opäť vo svete vzrástol počet významných pretekov. U nás sa znova zlepšili podmienky pre uskutočňovanie pretekov vďaka väčšej profesionalite organizátorov i pretekov, ale i vďaka SHS JAMES. V bratislavskom amfiteátri sa od 19. do 22. júna konali majstrovstvá Slovenska a medzinárodné majstrovstvá ČSFR. Majstrami ČSFR sa stali slovenskí lezci P. Zauška z Prievidze a M. Poláčková z Bratislavy.
Po rozdelení ČSFR na Slovenskú a Českú republiku od 1. januára 1993 sa ešte v tom roku uskutočnil Česko-Slovenký pohár. Od roku 1994 sa organizuje iba Slovenský pohár, ktorý obsahuje niekoľko pretekov výlučne na umelých stenách a každoročne majstrovstvá Slovenska. Naši najlepší pretekári sa zúčastňujú na pretekoch svetového pohára, majstrovstiev Európy a sveta. Úspešne sa rozbieha práca s deťmi a dorasteneckými kategóriami.

Z výsledkov:
Svetový pohár 1989, 1. ročník, Leeds, 18. - 21. 5.
  23. Martina Poláčková
Majstrovstvá Slovenska 1990, Turniská, 16. - 17. júna
  1. Svetozár Poláček
Majstrovstvá Česko-Slovenska 1990, Liberec, 29. 6. - 1. 7.
  1. Jindřich Hudeček, 2. Pavol Zauška, 3. David Semeginovský
Majstrovstvá Slovenska 1991, Bratislava, 19. - 20. 6.
  1. Pavol Zauška
Majstrovstvá ČSFR 1991, Bratislava, 21. - 22. 6.
  1. Pavol Zauška, 2. Tomáš Pilka, 3. Anton Pacek
  1. Martina Poláčková, 2. Barbara Stránská
Majstrovstvá Európy 1992, Franfurkt nad Mohanom, 18. - 20. 9.
  17. Anton Pacek
Majstrovstvá ČSFR 1992, Ostrava, 13. - 14. 6.
  1. Marek Havlík, 2. Peter Kmoško, 3. Rudo Mihál
Majstrovstvá Slovenska 1992, Považská Bystrica, 24. - 25. 10.
  1. Anton Pacek
Majstrovstvá sveta 1993, Innsbruck, 30. 4 -2. 5.
  24. Igor Kollár
Majstrovstvá Slovenska 1993, Považská Bystrica, 20. -21. 11.
  1. Anton Pacek, 2. Igor Kollár, 3. Peter Kmoško
Svetový pohár 1994, Villach 16. - 17. 4.
  19. Igor Kollár
Svetový pohár 1994, Moskva 29. 4. - 1. 5.
  18. Igor Kollár
MS juniorov 1994 Lipsko, do 19 rokov
  9. Marek Repčík
Majstrovstvá Slovenska 1994, Zlaté Moravce, 22. -23. 10.
  1. Igor Kollár, 2. Marek Repčík, 3. Peter Kmoško
Majstrovstvá Slovenska 1995, Zlaté Moravce, 4. - 5. 11.
  1. Anton Pacek, 2. Marek Repčík, 3. Tomáš Stejskal
Majstrovstvá Európy 1996, Paríž, 26. - 28. 1.
  13. Andrej Chrastina




KOMENTÁR K ČLÁNKU

Pretekárske lezenie na Slovensku [ 8. 5. 2008 11:41:33] - reagovať
Pod vplyvom dojmov z účasti na medzinárodných majstrovstvách ZSSR v skalolezení sa s určitými rozpakmi začínajú aj u nás udomácňovať súťaže takéhoto typu. Prvé propagačné preteky v skalnom lezení na čas sa uskutočnili 6. a 7. mája 1972 na Jastrabích skalách pri Sološnici. Štartovalo 41 mužov a 9 žien z bratislavských oddielov za účasti asi 300 divákov. Z Bratislavy sa prostredníctvom lezcov rozširuje skalolezenie na celé Slovensko a pokusne i do niektorých krajov Čiech a Moravy. Okrem okolia Bratislavy sa konajú preteky aj v iných oblastiach Slovenska.

Vlado Linek © 1999 - 2016 členstvo ا  antidoping ا  kalendár ا  archív jamesáka ا  predplatné ا  horoškola ا  počasie ا  sprievodca ا  umelé steny  16498753