Slovenský horolezecký spolok JAMES
vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov 
sport-outdoor
sirjoseph
  shs james    komisie    podujatia    james slovakia    horolezec    horoškola    infocentrum    rozličné    eshop    diskusia    kontakt    dotazníky    chaty    mapa stránky  
  aktuality    členstvo    dokumenty    história    adresáre    orgány    financie    stanovy    registre    štátna dotácia  
 index » shs james » história  Správa Vysokých Tatier  Erasmus  Metodické materiály  Meteo  IFSC  UIAA Piatok 20.04.2018   english version
 Pretekárske lezenie na Slovensku
21.02.2008 17:00 | 7347x | komentár: 0x
  

Pod vplyvom dojmov z účasti na medzinárodných majstrovstvách ZSSR v skalolezení sa s určitými rozpakmi začínajú aj u nás udomácňovať súťaže takéhoto typu. Prvé propagačné preteky v skalnom lezení na čas sa uskutočnili 6. a 7. mája 1972 na Jastrabích skalách pri Sološnici. Štartovalo 41 mužov a 9 žien z bratislavských oddielov za účasti asi 300 divákov. Z Bratislavy sa prostredníctvom lezcov rozširuje skalolezenie na celé Slovensko a pokusne i do niektorých krajov Čiech a Moravy. Okrem okolia Bratislavy sa konajú preteky aj v iných oblastiach Slovenska.

shshistp.jpg (27543 bytes)
Párové preteky mužov - medzinárodné preteky na Vtáčniku roku 1992. Foto: P. Breir

V roku 1973 - prevažne na horolezeckých zrazoch a na oddielových pretekoch - sa zúčastnilo spolu 240 mužov a 36 žien. Vytvára sa komisia skalolezenia pri VHZ SÚV ČSZTV, prostredníctvom ktorej sa začali organizovať pravidelné súťaže, školenia trénerov, rozhodcov a boli vydané prvé súťažné pravidlá skalolezenia.
V nasledujúcej sezóne sa uskutočnili prvé celoslovenské preteky v Manínskej tiesňave. Od roku 1975 sa už pravidelne súťaží dlhodobo o Slovenský pohár pozostávajúci zo 4-5 pretekov v rôznych oblastiach Slovenska a záverečných jesenných celoslovenských pretekov. V tomto roku sa konalo v Československu konzultatívne stretnutie popredných trénerov a ďalších odborníkov, čo malo veľký význam pre budúce utvorenie medzinárodnej komisie skalolezenia pri UIAA.
Vysoká úroveň domácich pretekov i skúsenosti zo zahraničných súťaží umožnili zorganizovať v 5. ročníku Slovenského pohára (1979) v rámci jeho jesenného finále prvé celoštátne skalolezecké preteky s medzinárodnou účasťou na hradnom brale Devína. Každoročne na jeseň sa vyhlasujú mená víťazov Slovenského pohára i celoštátnych pretekov, ktorí sa potom zúčastňujú pretekov v zahraničí (Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a ZSSR), kde sa umiestňujú vždy na popredných miestach.
Organizácia pretekov Slovenského pohára sa ustálila na prelome 70. a 80. rokov na 6 kôl, kde posledné 6. kolo bolo s medzinárodnou účasťou. Súťaží sa v párových a individuálnych pretekoch, z ktorých vzíde víťaz s určitým bodovým ziskom za obe disciplíny.
V roku 1981 sa na vápencových skalách neďaleko Kuchyne v Malých Karpatoch začína odvíjať i história súťaží v boulderingu. Preteky sa volajú súťaž o Malokarpatský paroh. V ďalších rokoch narastá popularita a už viackolové preteky sa konajú i v iných oblastiach Slovenska so stále dokonalejšími pravidlami súťaží. Ustálenie nastáva po skúsenostiach z 3. ročníka na jeseň 1983, keď sa súťaží v tvorbe a preliezaní bouldrov.
V roku 1982 - jubilejnom 10. roku skalolezeckých súťaží u nás - sa na medzinárodných pretekoch pri Kamenci pod Vtáčnikom mohli zúčastniť len skalolezeckou komisiou nominovaní pretekári podľa umiestnenia sa v jarnej časti Slovenského pohára. Samotná súťaž mala vysokú úroveň aj vďaka zahraničným účastníkom z Bulharska, Juhoslávie, NDR, Maďarska a Poľska.
Tento rok môžeme považovať pre nás za veľmi úspešný. V dňoch 27. 9. - 1. 10. sa konali 4. medzinárodné skalolezecké preteky na Kryme. Naše družstvo v zložení Valovič a F. Hudek obsadilo vo veľmi silnej konkurencii štvrté miesto. V októbri na 2. medzinárodných skalolezeckých pretekoch vo Vraci (Bulharsko) sa umiestnili naši pretekári na 3., 5. a 11. mieste (F. Hudek, E. Velič a S. Glejdura).
Na jeseň roku 1983 sa naši traja pretekári opäť zúčastnili pretekov vo Vraci, tzv. Bulgaria Cupu 1983 a obsadili prvé tri miesta (R. Mihál, F. Hudek a A. Formánek). V tom istom roku sa začína i história súťaží v Moravskom krase. Na 1. ročníku prvé dve miesta obsadili lezci zo Slovenska (V. Valach a L. Odstrčil). Táto súťaž už nesie v sebe prvé znaky neskorších pretekov na obtiažnosť.
V apríli 1984 sa konajú preteky v maďarskom Miskolci, kde sa na druhom mieste umiestnil náš pretekár Ervín Velič. V tomto roku došlo v ZSSR pod dojmom návštevy miestnych lezcov vo francúzskych oblastiach voľného lezenia ku zmene v prístupu stavieb súťažných tratí. Na pretekoch Krym 1984 vytýčené trate dosahovali vysokú technickú, silovú a vytrvalostnú obtiažnosť. V silnej konkurencii 30 domácich a 27 zahraničných pretekárov sa naši traja lezci M. Marek, R. Mihál a E. Velič umiestnili celkove na 5. mieste. Na týchto pretekoch sa vypuklejšie ukázali nedostatky v silovej príprave našich lezcov, keď mali problémy s prelezením tratí, nie to ešte preliezť ich rýchlo.
V roku 1985 môžeme hovoriť o celkovej zmene v pravidlách súťaží a prístupe k nim. Po nesmelých pokusoch organizovať súťaže v boulderingu, kde na rozdiel od skalolezenia nejde ani tak o rýchlosť prelezenia, ako skôr o dosiahnutie a o prelezenie vytýčeného technického a silového problému, dochádza k postupnej zmene a prispôsobeniu sa vývojovému trendu vo voľnom lezení.
Za prvú väčšiu súťaž vo voľnom lezení (čas ukázal, že rozhodujúcu) už s istením zdola, teda s možnosťou pádu do lana, môžeme považovať medzinárodné majstrovstvá Talianska Sportroccia, konané od 5. do 7. júla 1985 v Bardonecchii. Po úspechu, sa koná druhý ročník medzinárodných majstrovstiev Talianska, Sportroccia '86, rozdelená do dvoch pretekov v Arcu a Bardonecchii. Víťazom sa stal Patrick Edlinger. Pretekov v Arcu sa zúčastnili i dvaja naši lezci I. Koller a R. Mihál, kde lepší z nich Mihál obsadil 34. miesto. Na jeseň od 23. 9. do 3. 10. 1986 sa uskutočnili medzinárodné preteky na Kryme. Z našich sa najlepšie umiestnil F. Korl na 9. mieste. Začiatkom novembra 1986 (1. - 2. 11.) sa na skalách Holštejna v Moravskom krase konal už 4. ročník súťaže v športovom lezení. Súťažiaci boli rozdelení do 4 kvalifikačných skupín. Súťažilo sa systémom "open". Každá skupina mala pripravené dve cesty s časovým limitom 9 minút na jednu trať. Liezlo sa spôsobom RP a bodmi sa hodnotilo najvyššie zapnuté istenie. Pravidlá sa viac priblížili k neskoršie všade platným a uznávaným. Do finále postúpilo z každej skupiny prvých 5 pretekárov. Suverénnym víťazom sa stal Tomáš Pilka z Moravy.  
V roku 1987 sa v 1. kole Slovenského pohára súťažilo na krátkej trati, ktorá bola kvalifikáciou na finálovú trať pre 20 najlepších a z oboch sa súčtom bodov určilo poradie v dvojboji. Zvláštnosťou tohto 1. kola konaného už tradične na Beckove bola súťaž na tzv. extrémne ťažkej trati, kde sa dosiahnutá výška hodnotila bodmi a pri zhodnej výške rozhodol čas dolezenia po toto miesto. Potom sa 27. 6. 1987 na Skalke pri Trenčíne konal 1. ročník celoslovenských pretekov v lezení na obtiažnosť. Pre 40 mužov a 6 žien zo Slovenska a Moravy tu bolo pripravených 13 spoločných a 5 ženských tratí obtiažnosti 4 až 6 pre ženy a 7 až  9- pre mužov. Liezlo sa spôsobom TR na bodmi označených tratiach. O celkovom poradí rozhodol počet všetkých dosiahnutých bodov. Víťazom sa stal T. Pilka pred R. Mihálom a M. Pialom. Medzi ženami zvíťazila I. Súkeníková pred M. Poláčkovou a E. Vrankovou. V septembri sa konal už 5. ročník otvorenej súťaže Juhomoravského kraja na skalách Moravského krasu. Liezlo sa na pripravených, kvalifikačných tratiach v 4 mužských a jednej ženskej štýlom RP. Do finále postúpilo 18 lezcov. Vyhral domáci Z. Konečný pred R. Šulíkom zo Slovenska. Medzi ženami zvíťazila M. Poláčková z Bratislavy. Počas súťaže zasadala Trénerská rada ČSHZ, ktorá na základe výsledkov z pretekov nominovala prvých dvoch mužov a prvú ženu na prvé majstrovstvá sveta v športovom lezení do Grenoblu (i keď ešte nešlo o oficiálne majstrovstvá).
Na jeseň 1987 sa v Marrákeši zišlo 49. zhromaždenie UIAA, kde bola ustanovená Komisia pre súťažné lezenie, ktorá v roku 1988 mala vypracovať jednotné súťažné pravidlá pre majstrovstvá Európy a sveta.
Za veľmi významnú udalosť vo vývoji súťažného lezenia môžeme považovať premiéru svetových halových pretekov vo francúzskom Grenobli v novembri 1987. Tieto prvé významné preteky v hale otvorili novú cestu súťaží, keď sa ukázali nesporné výhody doslova neobmedzenej variabilnosti stavby tratí na umelých stenách bez vplyvu zlých klimatických podmienok.
V marci sa konala v poradí už 4. schôdza UIAA rokujúca o pravidlách súťaží nultého ročníka Svetového pohára 1988.
U nás na Slovensku sa ďalej organizuje už tradičný Slovenský pohár v skalolezení, keď sa jeho program ustálil na troch jarných kolách a jesennom finále. Preteká sa najmä na rýchlosť, no i tu nastali zmeny, keď sa väčšinou nekonajú párové preteky a zrušilo sa často nebezpečné zlanovanie na čas. Posledné roky sa do jednotlivých pretekov začala zaraďovať i tzv. extrémne ťažká trať.
Po slovenských pretekoch v predošlom roku sa konali v dňoch 23. až 25. septembra 1. československé preteky na obtiažnosť na Skalke pri Trenčíne. Do finále, ktoré sa liezlo štýlom RP, postúpilo 16 najlepších zo semifinále. V ňom bol najúspešnejší J. Strečko zo Slovenska pre J. Zaczkowskim z Poľska a pred S. Poláčkom zo Slovenska. V kategórii žien sa na treťom mieste umiestnila I. Súkeníková.
V roku 1989 sa konal prvý oficiálny ročník Svetového pohára (SP) so 7 bodovanými kolami. Prvá súťaž SP bola v anglickom Leedse 18. až 21. mája a M. Poláčková obsadila 23. miesto.
O rok neskôr - po ďalšom náraste popularity súťažného lezenia - vzrástol počet súťaží na celom svete. Všetky významnejšie preteky v roku 1990 sa už konali na umelých stenách. Pravidlá sa ustálili, lezie sa spôsobom OS s jedným pokusom. Pretekári si na začiatku kola všetci spoločne prehliadnu trať vytýčenú a zaistenú usporiadateľmi. Po obhliadke sa všetci odoberú do tzv. izolovanej zóny, odkiaľ potom podľa vylosovaného poradia idú liezť s dolným istením. Dosiahnutá výška sa meria optickými zameriavačmi.
V Česko-Slovensku sa v roku 1990 konali 3 veľké preteky. Ako prvé 12. až 13. 5. boli tradičné otvorené majstrovstvá Juhomoravského kraja. Už 8. ročník sa nekonal na skalách Moravského krasu, ale na 20 m vysokom betónovom pilieri. Po vyrovnanom boji zvíťazil R. Mihál a M. Poláčková.
V termíne 16. až 17. júna na Turniskách pri Košiciach boli majstrovstvá Slovenska a tu sa výrazne ukázalo, že skala nie je vhodná pre takéto súťaže. Trate boli nerovnomerne ťažké, a tak sa stalo, že väčšina lezcov vypadla už v prvom ťažkom mieste. Víťazom sa stal S. Poláček z Bratislavy. Tieto preteky boli asi posledným impulzom k tomu, aby sa majstrovské podujatia konali iba na umelých stenách a vo väčších mestách, čo prispeje k väčšiemu spopularizovaniu týchto súťaží i medzi nelezúcimi športovými divákmi. 29. 6. až 1. 7. 1990 sa konali medzinárodné majstrovstvá ČSFR na Libereckom výstavišti.
V roku 1991 opäť vo svete vzrástol počet významných pretekov. U nás sa znova zlepšili podmienky pre uskutočňovanie pretekov vďaka väčšej profesionalite organizátorov i pretekov, ale i vďaka SHS JAMES. V bratislavskom amfiteátri sa od 19. do 22. júna konali majstrovstvá Slovenska a medzinárodné majstrovstvá ČSFR. Majstrami ČSFR sa stali slovenskí lezci P. Zauška z Prievidze a M. Poláčková z Bratislavy.
Po rozdelení ČSFR na Slovenskú a Českú republiku od 1. januára 1993 sa ešte v tom roku uskutočnil Česko-Slovenký pohár. Od roku 1994 sa organizuje iba Slovenský pohár, ktorý obsahuje niekoľko pretekov výlučne na umelých stenách a každoročne majstrovstvá Slovenska. Naši najlepší pretekári sa zúčastňujú na pretekoch svetového pohára, majstrovstiev Európy a sveta. Úspešne sa rozbieha práca s deťmi a dorasteneckými kategóriami.

Z výsledkov:
Svetový pohár 1989, 1. ročník, Leeds, 18. - 21. 5.
  23. Martina Poláčková
Majstrovstvá Slovenska 1990, Turniská, 16. - 17. júna
  1. Svetozár Poláček
Majstrovstvá Česko-Slovenska 1990, Liberec, 29. 6. - 1. 7.
  1. Jindřich Hudeček, 2. Pavol Zauška, 3. David Semeginovský
Majstrovstvá Slovenska 1991, Bratislava, 19. - 20. 6.
  1. Pavol Zauška
Majstrovstvá ČSFR 1991, Bratislava, 21. - 22. 6.
  1. Pavol Zauška, 2. Tomáš Pilka, 3. Anton Pacek
  1. Martina Poláčková, 2. Barbara Stránská
Majstrovstvá Európy 1992, Franfurkt nad Mohanom, 18. - 20. 9.
  17. Anton Pacek
Majstrovstvá ČSFR 1992, Ostrava, 13. - 14. 6.
  1. Marek Havlík, 2. Peter Kmoško, 3. Rudo Mihál
Majstrovstvá Slovenska 1992, Považská Bystrica, 24. - 25. 10.
  1. Anton Pacek
Majstrovstvá sveta 1993, Innsbruck, 30. 4 -2. 5.
  24. Igor Kollár
Majstrovstvá Slovenska 1993, Považská Bystrica, 20. -21. 11.
  1. Anton Pacek, 2. Igor Kollár, 3. Peter Kmoško
Svetový pohár 1994, Villach 16. - 17. 4.
  19. Igor Kollár
Svetový pohár 1994, Moskva 29. 4. - 1. 5.
  18. Igor Kollár
MS juniorov 1994 Lipsko, do 19 rokov
  9. Marek Repčík
Majstrovstvá Slovenska 1994, Zlaté Moravce, 22. -23. 10.
  1. Igor Kollár, 2. Marek Repčík, 3. Peter Kmoško
Majstrovstvá Slovenska 1995, Zlaté Moravce, 4. - 5. 11.
  1. Anton Pacek, 2. Marek Repčík, 3. Tomáš Stejskal
Majstrovstvá Európy 1996, Paríž, 26. - 28. 1.
  13. Andrej Chrastina




KOMENTÁR K ČLÁNKU

Pretekárske lezenie na Slovensku [ 8. 5. 2008 11:41:33] - reagovať
Pod vplyvom dojmov z účasti na medzinárodných majstrovstvách ZSSR v skalolezení sa s určitými rozpakmi začínajú aj u nás udomácňovať súťaže takéhoto typu. Prvé propagačné preteky v skalnom lezení na čas sa uskutočnili 6. a 7. mája 1972 na Jastrabích skalách pri Sološnici. Štartovalo 41 mužov a 9 žien z bratislavských oddielov za účasti asi 300 divákov. Z Bratislavy sa prostredníctvom lezcov rozširuje skalolezenie na celé Slovensko a pokusne i do niektorých krajov Čiech a Moravy. Okrem okolia Bratislavy sa konajú preteky aj v iných oblastiach Slovenska.

Vlado Linek © 1999 - 2018 členstvo ا  antidoping ا  kalendár ا  archív jamesáka ا  predplatné ا  horoškola ا  počasie ا  sprievodca ا  umelé steny  20398017