Slovenský horolezecký spolok JAMES
vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov  singingrock rama   
grivel
sirjoseph
  shs james    komisie    podujatia    james slovakia    horolezec    horoškola    infocentrum    rozličné    eshop    diskusia    kontakt    dotazníky    chaty    mapa stránky  
  aktuality    členstvo    dokumenty    história    adresáre    orgány    financie    stanovy    registre    štátna dotácia  
 index » shs james » aktuality  Správa Vysokých Tatier  Erasmus  Metodické materiály  Meteo  IFSC  UIAA Pondelok 19.08.2019   english version
 77. THT a oslavy 80 rokov JAMESu, 2001
26.09.2002 01:00 | 23516x | komentár: 0x
  

Foto: Milan Kapusta.

Horolezcom storočia Pavol Pochylý

Na záverečnom večeri osláv 80 rokov Jamesu boli vyhlásené aj výsledky ankety čitateľov Jamesáka o Horolezca storočia. Ankety sa zúčastnilo 305 čitateľov, z ktorých 160 hlasovalo korešpondenčne a 145 cez internet. Hlasy dostalo celkom 39 našich horolezcov a po jednom hlase aj Edmund Hillary a Jerzy Kukuczka, Reinhold Messner dokonca dva... V ankete zvíťazil Pavol Pochylý, extrémista z Vysokých Tatier 60. a 70. rokov, protagonista lezeckej filozofie, ktorá ovplyvnila celé naše horolezectvo. Pavol Pochylý zahynul aj so svojím bratom Ondrejom na Malom Kežmarskom štíte vo februári 2000 a ocenenie prevzal Peter Pochylý, jeho starší brat.

Kompletné výsledky ankety o Horolezca storočia:
1. Pochylý Pavol, 55
2. Demján Zoltán, 39
3. Psotka Jozef, 36
4. Tatarka Vladimír, 32
5. Puškáš Arno, 31
6. Koller Igor, 17
7. Piaček František, 11
8. Orolín Michal, 9
9. Piala Miroslav, 7
10. Dutka Jaroslav, 6
11. Božík Peter 5
      Just Jozef, 5
13. Haak Gejza, 4
      Heuger Martin, 4
15. Dieška Ivan, 3
      Gálfy Ivan, 3
      Plulík Vladimír, 3
18. Bakoš Daniel, 2
      Fiala Ivan, 2
      Glejdura Stanislav, 2
      Horváth Ján, 2
      Chrastina Andrej, 2
      Kriššák Milan, 2
      Kuráň Dionýz, 2
      Launer Vladimír, 2
      Martiš Jindřich, 2
27. Becík Dušan, 1
      Böhmová Eva, 1
      Ďurana Ján, 1
      Flejberk Jardo, 1
      Gálfy Robert, 1
      Jackovič Pavol, 1
      Klembárová Lívia, 1
      Linek Vladimír, 1
      Marek Marián, 1
      Podhorská Zlatica, 1
      Pochylý Ondrej, 1
      Stejskal Jarýk, 1
      Záhoranský Ľudo, 1

tht07.jpg (12659 bytes)
Peter Pochylý pri prebaraní ocenenia
Horolezec 20. storočia, ktoré získal
jeho brat Pavol

Peter Pochylý, najstarší z bratov Pochylých, ktorý sám liezol a bol pri ich mnohých extrémnych podnikoch, na oslavy bol pozvaný, aby prevzal ocenenie Horolezec storočia za brata Pavla Pochylého

Ako si to prežíval?
Pre mňa bol veľmi pekný zážitok ten symbolický cintorín, keď som sa pozeral na tú panorámu a celú tú atmosféru, bolo to dojímavé a pekné. Čo sa týka môjho brata, je tisíc protichodných názorov na jeho činnosť. Som v obraze, lebo som ho po tej everestskej anabáze ťahal z prúserov, mám pocit, že si to nezaslúžil. V poslednej dobe bol už orientovaný na iné hodnoty, mal taký zvláštny cit pre strádajúcich, mal pocit naplnenia, keď mohol pomáhať. Záver svojho života strávil v detskom domove v Tisovci a staral sa tam o tie decká. Mám pocit, že ho to mimoriadne chytilo. Deti na neho veľmi spomínajú. O výsledku hlasovania ankety som sa dozvedel od Ruda Hajdučíka. Nie som ctiteľ takýchto oficialít, ale chcel som to počuť, zažiť a potom to tlmočiť rodine. Určite sa tí dvaja tam hore na tom smejú. Faktom je, že Paľo v tom horolezectve skutočne niečo dosiahol, nebola to len taká osočovaná osobnosť. Presadzoval úplne inú lezeckú a životnú filozofiu, stará generácia bola z toho šokovaná. Ja som prvýkrát na jamesáckom týždni, bol som vždy tak trochu v ústraní svojich bratov, dnes som bol mimoriadne prekvapený spontánnosťou, tými osobnosťami, ktoré tu boli, veľmi sa mi to páčilo.

tht06.jpg (10766 bytes)
Svätá omša na Symbolickom cintoríne,
Jozef Michalov.

V netradičnom septembrovom termíne 9. – 16. 9. 2001 sa na Chate na Popradskom plese zišli jamesáci a ich priatelia na 77. tradičnom horolezeckom týždni JAMES-u a na oslavách 80 rokov nášho spolku. Bola to skúška novej myšlienky, pretože nielen termín, ale aj celá organizácia tohto podujatia bola netradičná. Od štvrtka do nedele však bola chata plná horolezcov, horolezeckých osobností, dobrej nálady a spontánnosti. A to bol hlavný cieľ organizátorov.

Pôvodne som naozaj nemal predstavu, že ako jeden z organizátorov tejto akcie budem o nej písať do Jamesáka. Ale nakoniec to ostalo na mne, preto sa budem snažiť vyhnúť jej hodnoteniu, na to sme nechali veľký priestor účastníkom osláv. Pokúsim sa na začiatok poskytnúť len základné informácie o priebehu osláv a horolezeckého týždňa. Prvé horolezecké oddiely nastúpili na chatu už v nedeľu, ale bolo ich menej, ako sa pôvodne prihlásilo. Klasické pekné septembrové počasie tohto roku premohol na naše pomery nezvyčajný jesenný monzún, ktorý zabránil akýmkoľvek pokusom o vážnejší výstup. Ihla v Ostrve a pár ciest v Galérii Ostrvy bolo jediné, čo sa dalo okrem turistiky robiť. Aj preto už v utorok a stredu večer prebiehalo cvičné premietanie diákov z oveľa teplejších miest, napríklad z Korziky.

Vo štvrtok však vypukol pravý horolezecký Babylon pri registrácii hostí a ďalších horolezcov. Po dva večery nasledoval program zo športovej histórie nášho horolezectva. Pre mňa osobne to bol najväčší diel práce, ktorý som si sám vymyslel a ktorý čo do rozsahu predčil moje najpesimistickejšie predstavy. Naopak, zozbieraný materiál zahŕňal ďaleko viac diapozitívov a fotografií, ako som tajne dúfal. Pravdaže nepodarilo sa mi v krátkom čase zohnať dostatok materiálov zo starších období, špeciálne z lezenia vo Vysokých Tatrách. Napriek tomu si myslím, že niektoré zábery z Kuchařovho a Zibrínovho prelezu Eigeru a ďalších veľkých alpských stien, z prvých úspechov na Kaukaze a Hindukúši v 60-tych rokoch boli unikátne.

tht05.jpg (13272 bytes)
Na Symbolickom cintoríne.

Nie, zďaleka tam nebolo všetko, pásmo si nerobilo nárok na vyčerpávajúce hodnotenie a už vôbec nie na pokrytie celej histórie spolku. Ale budeme tento materiál spracovávať a archivovať v elektronickej forme, budeme ho dopĺňať a iste sa využije aj v budúcnosti tak na podujatiach spolku a dúfam, že aj vo vážnej publikácii o našom horolezectve. Pre predstavu o rozsahu materiálov - k dispozícii som mal viac ako tisíc diákov a fotografií vybratých z ďalších tisícok záberov, ktoré mi prešli cez ruky u jednotlivých autorov. Z nich som vždy do poslednej minúty pred začiatkom programu pripravoval diáky na premietanie, pretože mnohé som dostal až na Popradskom plese na poslednú chvíľu. Každý večer bolo premietnutých po 300 diákov, čo vždy trvalo okolo 2 hodín. To bolo určite veľa, ale nebolo dostatok času na precíznejšiu prípravu a zúženie výberu. Aj hodnotenie tohto programu je v rozhovoroch, ja chcem už len poďakovať mojim priateľom, ktorí svoje zábery do programu poskytli: Belica Andrej, Belica Miro, Demján Zolo, Drlík Slávo, Dutka Jaro, Fiala Ivan, Flejberk Jaro, Gálfy Ivan, Gálfy Robert, Glejdura Stano, Hazucha Ján, Hajdučík Rudo, Heuger Martin, Jakeš Karel, Klembárová Lívia, Kluvánek Ivan, Launer Vlado, Linek Vlado, Marek Marián, Michalov Jozef, Neumann Milo, Orolín Mišo, Piaček Fero, Piala Miro, Petrík Vlado, Stejskal Jarýk, Záhoranský Ľudo, Zaťko Maroš, Zibrín Zdeno.

V sobotu bolo k nám počasie tak milosrdné, že nepršalo aspoň počas pietnej spomienky a položenia vencov na Symbolickom cintoríne pod Ostrvou, kde sme si spomenuli na svojich mŕtvych kamarátov, ale aj na ideály Jamesu, ktoré vo svojej Svätej omši pripomenul Univerzitný profesor RNDr. Jozef Michalov, DrSc., kňaz SVD, dlhoročný funkcionár a bývalý predseda nášho spolku. Slávnostný večerný program otvoril krátkym príhovorom predseda spolku Pavol Vaško, z hostí vystúpil predseda ČHS Jirko Novák a Ivan Mikloš, podpredseda slovenskej vlády, ktorý povedal: „Mám rád hory, preto aj ľudí, ktorí milujú hory a som veľmi rád, že môžem byť medzi nimi. Želám všetko najlepšie tomuto veľmi životaschopnému jubilantovi, ktorým je naša horolezecká organizácia.“ Nasledovalo odovzdávanie Pamätných listov 80 rokov Jamesu tým, ktorí sa najviac zaslúžili o úspechy nášho spolku a nakoniec vyhlásenie výsledkov ankety o Horolezca storočia, v ktorej zvíťazil Pavol Pochylý a jej kompletné výsledky sú na inom mieste časopisu. Zábava odštartovala prípitkom a mohutným „živió“ Zdena Zibrína a všetkých účastníkov. Do tanca hrala kapela Jazdci Stana Meleka a ďalších Melekovcov, mnohí boli prekvapení tancmajstrovstvom Ivana Baju, Aleny Čepelkovej či Ivana Mikloša. Ako každý večer, aj tento končil až kdesi nadránom pri nekonečných debatách s priateľmi, ktorých sme roky nevideli.

tht01.jpg (15886 bytes)
Zoltán Demján na Symbolickom cintoríne.

Celkovo sa podujatia zúčastnilo 159 registrovaných účastníkov a hostí, sobotného večera ďalší, ktorí sa zaregistrovať nestihli, možno niektorí aj nechceli. Z pozvaných hostí prišiel prakticky každý, komu v tom nezabránili vážne dôvody. Z bývalých predsedov Jamesu tu boli Michal Stolár, Jozef Oškvarek, Jozef Michalov, na poslednú chvíľu pre nemoc neprišiel najstarší z nich Eugen Nemeš z Trnavy a Ivan Dieška, ktorý bol v tom čase v nemocnici. Len posledný predseda Marián Šajnoha ospravedlnil svoju neúčasť z vážnych osobných dôvodov a poprial podujatiu úspešný priebeh. Za ČHS sa zúčastnili Jirko Novák, Alena Čepelková a Joska Rakoncaj, z Poľska prišiel redaktor časopisu Góry i alpinizm Alek Lwow. Zo starších jamesákov boli na Popradskom plese Alo a Oľga Hubovci, Ferko Závodský a Mária Závodská, Zdeno a Oľga Zibrínovci, Karol Gurský, Juraj Šuna, Valika Ulenfeldová, Anna Papanová, Zdeno Trochta, Karol Medveď, Ivan Bajo, Berci Varga, Rudo Macho, Dušan Schmidt, Jaro Procházka, Ľudo Trautenberger, Ivan Kluvánek, Ján Ďurana, František Kele, Ivan Gálfy, Ivan Urbanovič st., Ivan Fiala, z ďalších známych horolezcov strednej i mladšej generácie tu napr. boli Mišo Orolín, Zolo Demján, Ľudo Záhoranský, Robo Gálfy, Janko Hazucha, Stano Glejdura, Vlado Launer, Maroš Marek, Milo Neumann, Karel Jakeš, Jardo Flejberk, Maťo Heuger, Jaro Dutka, Ľubo Fábry, Jaro Michalko, Peter Šperka, Miro Piala, Poldo Páleníček, Anka Ferancová, Ďuro Zaťko a mnohí ďalší. Okrem predsedu spolku Paľa Vaška tu boli členovia výkonného výboru spolku Peter Kubaško, Vlado Linek, Fero Piaček, Milan Schauhuber, Paľo Tomka, Jarýk Stejskal a predseda DR spolku Laco Gancarčík. Osláv sa zúčastnilo niekoľko televíznych štábov, z STV Peter Púchy, TV Tatry, štáb z českej televízie, ktorý nakrúcal s Joskom Rakoncajom. Z novinárov tu boli Peter Hargaš z Jamesáka, Peter Dodek zo Športu, Katka Kutáková z Krás Slovenska, Tatiána Hoholíková z časopisu Tatry, Oliver Ondráš z Tatranského denníka, Ivan Netík z Podtatranských novín, známy fotograf Milan Kapusta a ďalší. Nepamätám si takúto zostavu horolezeckých osobností na žiadnej inej akcii, to bola pre organizátorov najväčšia radosť.

tht10.jpg (10753 bytes)
Preseda ČHS Jirko Novák pri slávnostnom príhovore.

Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým sponzorom a reklamným partnerom, z ktorých sa mnohí osláv priamo zúčastnili a vďaka ktorým mohli byť oslavy zorganizované dôstojne a v takom rozsahu, v akom boli: Alpha Sport Žilina, High Sport – Alpinus, Holcim (Slovensko) a.s., Hudy Sport, Mesto Vysoké Tatry, Prvá staromestská Bratislava, Slavosport s.r.o. Poprad, Šport Rysy Poprad, Terming s.r.o. Bratislava, Triop Žilina a Triop Zlín, Trek Sport, Yak Steam Outdoor, Yak & Yeti, Verejno-prospešné služby Vysoké Tatry, Start s.r.o., Wagon Slovakia s.r.o. a Jardo Flejberk. Rovnako sa chcem poďakovať svojim spolupracovníkom, ktorí výrazne pomohli pri organizácii akcie: Ľudmile Mládekovej, Rudovi Mládekovi, Jarýkovi Stejskalovi, Vladovi Linekovi, Karolovi Medveďovi, Petrovi Hargašovi, Lacovi Janigovi, tlačiarňam Zaťko, Marošovi Netrimu, Ike Jakubcovej, Jožkovi Janigovi, Rudovi Machovi a personálu a vedeniu Chaty na Popradskom plese, ktorí nám pripravili výborné podmienky. A teraz už dávam slovo účastníkom osláv a THT, aby vyslovili svoj názor na toto podujatie. Myslím, že k odozvám sa ešte vrátime aj v budúcom čísle Jamesáka.

Za organizačný štáb Igor Koller


tht11.jpg (10610 bytes)
Podpredseda slovenskej vlády Ivan Mikloš zdraví účastníkov slávnostného stretnutia.

Alek Lwow, redaktor časopisu Góry i alpinizm, známy horolezec a himalájista

Ako sa ti páči na Popradskom plese?
Veľmi sa mi páči a môžem iba smutne povedať, že u nás v Poľsku sa takéto podujatia neorganizujú. Jediné, čo mi chýba, je dobré počasie, to ste nezaistili. Ale viem, že sa to ťažko zaisťuje.

Nabudúce povieme Igorovi, aby na to nezabudol. Čo hovoríš na stretnutia s mnohými našimi horolezcami?
Ja chodím často na Slovensko, na festivaly, ale toľko kamarátov, no i ľudí, ktorých som predtým nevidel, som ešte nikdy predtým nestretol. Naozaj mi moja hlava na to nestačí, aby som ich vymenoval.

V čom je myslíš problém, že niečo podobné nepripraví Váš Polski zwiazek alpinizmu?
PZA nepracuje tak dobre, ako Váš spolok, ale hlavný problém je, že nemáme takých ľudí ako sú u Vás, ktorí by chceli a boli schopní takúto dobrú akciu urobiť.


Alena Čepelková, podpredsedkyňa ČHS, v 80-tych rokoch absolútna špička svetového ženského horolezectva

Alenka, ako sa ti tu páči?
Strašně si mně sklamal, protože já nemůžu vytknout skoro nic, kromě toho, že ty pamětní listy ženskejm nedávali mladí jamesáci, že ste tam měli jenom mladý jamesáčky. Velmi se mi to líbilo, akorát si říkám, že když bude mít James 90 nebo 100, co se bude dát ještě vymyslet lepšího.

tht02.jpg (12761 bytes)
Prípitok: zľava Ján Ďurana, Fero Kele, Ivan Fiala, Ivan Gálfy, Jarýk Stejskal, Ivan Mikloš.

Čo si si zobrala ako inšpiráciu pre podobné akcie organizované ČHS? Možno by sme mohli urobiť nejakú spoločnú akciu?
To je vo čem jsem chtěla mluvit, nakonec to nebylo až takový těžký rozdělit český a slovenský výstupy, ale to dělení asi skoro každýmu z nás připadá tak trochu divný, tak na příště bych se přimlouvala za společnou akci.


Jirko Novák, predseda ČHS, dlhoročný organizátor, vedúci mnohých československých expedícií, horolezec, publicista

Ako sa ti páči v totálne mokrých a studených Tatrách?
Já si myslím, že neni vůbec podstatný, že jsou mokrý a studený, já jsem si tady udělal dva výlety směr Rysy a Ostrva, déžď ne déžď, s panem Rakoncajem, ale to je vedlejší. To co je vynikající je to, že jse tady střetla spousta osobností všech generací a to je vyjímečná příležitost. I pro mně je to fantastický, že po dobách, kdy jsem desítky let spolupracoval s lidma s Tater a ze Slovenska, tak se tady s nima postupně střetávam, i když jsme se trošku změnili. James ma 80 let, ale i já letos slavím. Já jsem byl před 50 léty po prvé v Tatrách a před 40 léty jsem tady po prvé lezl s lanem. Já jsem tedy zažil druhý polčas Jamesu.

Čo hovoríš na zmenu termínu?
Já myslím, že ten termín neni podstatný, asi jste měli sví důvody, aby se střetnutí mohlo zúčastnit víc lidí, v srpnu je spousta lidí na dovolence. Je to něco jinýho jako normální jamesácký tejden, toto jsou oslavy. Tady nejde vlastně o to lezení, je to setkání. Není zlé, když jse vytvoří lezecký kroužky, já jsem zatím každý den končil ve tři ráno klábosením a v osum u snídani to pokračovalo.

A program, čo sa týka pohľadu do histórie?
Myslím, že je to skoro logický, že něco takový muselo být a je správný, že to bylo. Spíš by těďka bylo ideální, kdyby jse to dopracovalo do nějaký publikace.

tht03.jpg (12620 bytes)
Zoltán Demján, náš zástupca v UIAA.

Možno by sme to mohli urobiť spoločnými silami, lebo tá história je spoločná?
To je jedna věc minulost, ta spolupráce dále pokračuje. Něco mám i já připravenýho. Byl jsem vedoucím mnoho spoločných expedícií. Pro mně bylo takové zrekapitulování toho, co se dělo, perfektní, člověk si připomene, že tak málo početní horolezecký národ jako je náš, slovenský a český, co dokázal v průběhu těch let a v akejch oblastech. Těď jsem dělal statistiku československej a po rozdělení českej expedic, kterejch je 98, z toho jsou víc než štvrtina prvovýstupy. Takovou úspěšnost, patrně mimo Slovinců, nemá žádna země. To samý je Pamír, Kavkaz…

Hovorili ste s Paľom Vaškom o Rysoch.
To je věc jasná, na valní hromadě se rozhodlo, že ČHS přispěje 100000 korun na tu výstavbu z rozpočtu a pak byl založen účet na příspěvky, kde je něco přes 80000 Čk.


Peter Dodek, redaktor Športu, ktorý sa viac rokov venuje horolezeckej problematike

Čo priniesla táto akcia tebe, ako novinárovi?
Je to výborné podujatie, ktoré tu už dlho chýbalo. Pre novinára je úžasné, že tu stretne toľko horolezeckých osobností, s ktorými by sa inak len veľmi ťažko kontaktoval. Aj diáky boli výborné, aj keď ma mrzí, že sa k nim nemôžem priamo dostať. Spoločenská úroveň je veľmi dobrá, to istotne predčí fakt, že sú oslavy septembri a nie presne na výročie založenia Jamesu. Kto mal záujem stretnúť sa s ľuďmi a podebatovať si, mal sem prečo prísť. Je to stretnutie generácií, ktoré treba zachovať do budúcnosti.


tht12.jpg (10754 bytes)
Pamätný diplom pre Zdena Zibrína.

Ivan Gálfy, priekopník československého expedičného horolezectva, najúspešnejší vedúci himalájskych výprav, dlhoročný horolezecký organizátor a náčelník Horskej služby

Ako by si zhodnotil tento jamesácky týždeň a oslavy, s kladmi i zápormi?
Myslím, že to bolo dobre urobené. Príliš organizované, to nie je ono, toto bolo také prirodzené, spontánne a to je na tom to pekné. Som veľmi rád, že som tu postretal kamarátov, ktorých som roky nevidel, že sa tu vlastne zišli tri generácie horolezcov. A že jamesácke myšlienky stále žijú, aj keď tá filozofia horolezectva je už úplne iná, ako za mojich čias. Ale tá príroda a činnosť v horskom prostredí, to stále zostáva.

Čo hovoríš na diáky, ktoré sme tu aj vďaka tebe mohli prezentovať?
Myslím, že to bolo dobre pripravené a že to Igor zvládol, lebo komentovať diáky, ktoré videl prvý raz v živote, keď to priamo nezažil, dobre to urobil. Tá koncepcia bola výborná, aj keď to bolo trochu nahustené a v budúcnosti by sa to mohlo rozdeliť podľa disciplín.

Čo myslíš do budúcnosti?
To sa musia ľudia rozhodnúť. Toto bolo slávnostné 80-te výročie Jamesu. Myslel som, že sa pripraví nejaká expedícia, ale počul som, že nejakú chystáte o dva roky, to som veľmi rád. Máte už konkrétny cieľ?

Ešte nie, musíme to vymyslieť do konca roku, aj Ty by si mohol poradiť.
Prečo nie, istotne by to nemala byť nejaká turistická osemtisícovka ako Čo Oju, ale nejaký športový cieľ, aj keď by to malo byť zopakovanie starého výstupu, ale aby mal vysokú hodnotu.


tht15.jpg (10656 bytes)
Ivan Bajo podpisuje pamätný diplom, ktorého je autorom.

Jozef Oškvarek, dlhoročný bývalý predseda spolku, horolezecký funkcionár a organizátor, ktorý mimochodom stál v roku 1974 aj na vrchole Nošaku (7 492), ako poznamenal Ferko Kele: „Ktorý z našich predsedov stál tak vysoko…“

Jožko, sme radi, že sme ťa po rokoch opäť uvideli medzi nami. Ako si spokojný s touto oslavou?
Chvalabohu, že sa urobilo niečo, čo oslávilo toto výročie, len sa domnievam, že by nebola zaškodila nejaká retrospektíva celého toho vývoja. To mi tak trochu chýbalo. Viem, bolo to po športovej línii, ale aby sme neskĺzli, vo všetkom len šport. Ono to chce aby bola aj nejaká paráda na takéto výročia. Nič viac.


Ferko Závodský, jeden z najstarších účastníkov osláv, dlhoročný horolezecký organizátor a funkcionár

Súhlasím s Jožkom Oškvarkom, tá retrospektíva vôbec nebola, chýbali dejiny Jamesu, lebo tie diáky, to nebolo o ničom. James mal svoju históriu. Napr. dva roky neboli ani jamesácke týždne, to my s Jožkom sme ich obnovili, na Jakubkovej lúke a bolo to dobre. Aj prednášky sme mali, aj odznak som dal urobiť u nás vo fabrike. Neviem, prečo ste to presunuli na tento mesiac, pretože to lezenie v auguste je najlepšie, vidíš, ako je tu teraz…


tht13.jpg (13263 bytes)
Valika Ulenfeldová.

Anna Papánová, predstaviteľka staršej jamesáckej generácie

No mne su tu páčilo, že sme tu stretli toľko starých kamarátov. Teší ma, že každý zostarol a nielen ja… Škoda, že nevyšlo lepšie počasie, ale aspoň sme sa prešli my starší. Myslím, že ste to začali robiť dobre a pokračujte v tom.


Rudo Hajdučík, špičkový horolezec 80-tych rokov, spoluautor jednej z najťažších ciest na Grand pilier d´Angle na Mont Blanc v roku 1984, hodnotil akciu na pozadí plne rozbehnutej zábavy záverečného sobotňajšieho večera…

Prvé, čo treba vyzdvihnúť, je neskutočná účasť jamesákov, starších i mladších, jediná chyba, že nemohli prísť tí, čo sú už na druhej strane sveta. Je to dobrý termín, kde už lezci končia s hlavnými aktivitami a tu na tejto chate, to je dobrý priestor. Čo ma milo prekvapilo, je prístup ľudí k ankete o Horolezca storočia a to najpozitívnejšie bolo tá spontánnosť ľudí, ktorí prišli. Treba Vám poďakovať, že ste to takto zorganizovali.

A nejaké negatíva?
So smiechom - Keby ste ešte vedeli objednať počasie…


Martin Heuger, predstaviteľ dnešnej alpinistickej špičky, jeho výpoveď bola zjavne poznamenaná silnou atmosférou, lebo za normálnych okolností by zo seba také vzletné slová nikdy nedostal

Mám veľké a neopakovateľné dojmy, veľmi silné zážitky zo stretnutia so starými a najstaršími Jamesákmi, našimi horolezeckými vzormi, s ľuďmi, ktorí pre nás v našom lezeckom vývoji veľa znamenali a sú pre nás veľkými legendami, je to niečo neopakovateľné a zostane to navždy v našich srdciach…


tht09.jpg (11454 bytes)
Mišo Orolín.

Ivan Štefanský, ďalší z mladšej generácie, člen reprezentácie

Ja som rád, že sme sa tu mohli stretnúť aj mladí a mohli sme vidieť, ako horolezectvo pár desiatok rokov dozadu vyzeralo, je to ozaj silná motivácia.

A koncepcia týždňa?
Takto je to oveľa lepšie, pretože sa ľudia stretnú na jednom mieste. Aj v budúcnosti by sa mali aspoň záverečné večery konať v takomto duchu, aby sa horolezci skutočne stretli, mohli sa pozhovárať.


Peter Kubaško, predseda komisie skialpinizmu

Akcia sa mi veľmi páčila, hlavne po spoločenskej stránke, stretol som tu strašne veľa známych tvárí, špičkových horolezcov, športovcov, po tejto stránke som bol veľmi spokojný, príjemný pobyt na Popradskom plese, dobrá partia, až na to, že ako predseda komisie skialpinizmu nemôžem súhlasiť s tým, že skialpinizmus so svojimi bohatými a vynikajúcimi výsledkami vo svete nebol zaradený do programu hodnotenia horolezectva. Je to jedna výhrada, ale veľmi veľká.


Vlado Petrík, špičkový alpinista 70-tych rokov

Aký máš dojem, má to zmysel takáto akcia?
V každom prípade to má zmysel, stretli sme sa tu ľudia, ktorí sme sa nevideli roky a roky.

Čo si myslíš o programe? Prišiel až na druhú časť diákov, nevidel si, aký si bol pekný pred 30 rokmi.
Ja som stále veľmi pekný…(smiech). Videl som diáky až ten druhý večer, bolo to veľmi zaujímavé, nemáš veľkú možnosť vidieť toľko cudzích diákov, dačo sa dá, ale toto bol dobrý prierez. Stálo by za to, aby sa spravila z toho kniha, určite by sa našli aj sponzori.

Pokračovať v takýchto stretnutiach aj pri budúcich jamesáckych týžňoch?
Kedysi sa stanovalo po dolinách, za našich mladých časov, teraz sa to už nedá. Vlastne keď sa chceme stretnúť, iná možnosť ako Sliezky dom a Popradské pleso. Záver na piatok, sobotu a nedeľu, dobré by bolo stretnúť sa takto na chate. Keby sa tu stretli všetci starí známi, bolo by to fakt pekné.


tht16.jpg (12326 bytes)
Ocenenie prevzal aj Ján Ďurana.

Dezider Pusztay, skúsený horolezec, riaditeľ firmy TREK SPORT, jedného z najväčších podporovateľov horolezeckých aktivít u nás

Skús zhodniť toto stretnutie, na ktoré aj vaša firma prispela.
Podujatie sa mi páčilo, bolo zorganizované veľmi dobre, kľudne by to mohlo byť aj v budúcnosti takto. Asi nie každý rok, ale aj keby sme boli roztrúsení po celých Tatrách, na záver by sme sa mali takto stretnúť. Diáky hodnotím veľmi pozitívne, teraz to treba zaarchivovať, čo bude strašne veľa práce, a keď sa už s tým toľko narobilo, treba skúsiť spraviť knižnú publikáciu. Má to veľkú hodnotu.

Námety do budúcna?
Určite by mali zostať pripravené večery s diákmi na nejakú tému, napríklad skialpinizmus a pretekárske lezenie, na ktoré sa tu pozabudlo, poprípade pozvať nejakú osobnosť. Program je dôležitý.


František Kele, horolezec, cestovateľ, dlhoročný funkcionár a organizátor, vedúci mnohých expedícií, sa po oslavách ozval písomne sám, niektoré časti listu vyberáme

Ešte sa neviem prebrať z pozitívnych pocitov, ktoré mi doprial pobyt na Popradskom plese – vďaka pozvaniu spolku. Bolo to fajn a všetko, čo píšem nižšie je len smietka, oproti pozitívam, ktoré stretnutie na Popradskom plese malo. Ešte raz vďaka. Na programe prvý večer (diáky som ako väčšina prítomných doslova žral) som dospel k novému (osobnému) poznaniu, že slovenské horolezectvo sa delí len na dve obdobia. Na obdobie „diákové“ a „preddiákové“. Viem, že super diaprogram nemal v úmysle potrieť prvé polstoročie Jamesu, ale mohol vzniknúť taký dojem. Premietaniu sa venovalo veľa hodín, mohlo sa nájsť dvadsať minút na zmienku, čo bolo predtým. Chýbala mi zmienka o období romantizmu, o snahe vyrovnať sa Poliakom, začiatky zimného horolezectva. Ale berte všetky moje poznámky ako konštruktívnu kritiku.


Oľga Hubová, predstaviteľka starších jamesákov hovorila aj za svojho manžela Ala Hubu

Aký dojem máte z tohto stretnutia?
Veľmi sme spokojní, veľmi dobre to dopadlo, veľmi si ceníme, že ste nás pozvali takto na viac dní.

A čo hovoríte na zmenu termínu oproti tradičnému augustu?
Isteže, keby to počasie bolo vyšlo, ale aj tak to bolo veľmi dobré, Treba brať do úvahy tie praktické hľadiská. A veľmi som Vám vďačná za ten Pamätný list, len neviem, či ste mi to len tak nedali. Ja som sa za slobodna volala Alexyová a v Krásach Slovenska zo 40-tych rokov sa dočítate, čo som liezla. No Galériu Ganku, Žabieho koňa, dneska to už nič nie je…

Ale vy ste pre nás predovšetkým stará jamesáčka, ktorá aj po rokoch príde do hôr medzi jamesákov, a to je dôležité, to si vážime.
Radi prídeme aj nabudúce.


tht14.jpg (9969 bytes)
Predseda SHS JAMES Pavol Vaško odovzdáva ocenenie Ivanovi Miklošovi.

Ivan Bajo, jeho skvelé obrázky a poviedky sú tak skvelou klenotnicou horolezeckého humoru, že ľudia popri Smiechu na lane zabúdajú, že tento vitálny šesťdesiatnik, autor krásneho Pamätného listu 80 rokov Jamesu, patril v 60-tych rokoch k našej horolezeckej špičke

Ivanko, ako si spokojný s dotvorením tvojho Pamätného listu?
Veľmi dobré, super, ten jamesácky znak, to sa Vám naozaj podarilo.

Tak to je zásluha tlačiarní ZAŤKO a nápadu Maroša Netriho. A čo hovoríš na program a atmosféru stretnutia?
Vieš čo, vynikajúce. Tá retrospektíva s diákmi, aj keď som včera prišiel po namáhavom výstupe zo Štrbského plesa dosť unavený, to je veľmi dobre vymyslené. Ja som už bol na 60-tke, 70-tke Jamesu, ale toto je pre mňa zážitok. To by som odobril aj na 90-tku.

Nevadí Ti, že to nie je v auguste presne na naše výročie?
Hovoril som s niektorými staršími jamesákmi, ozval sa aj hlas, že výročie je 14. augusta, ale myslím, že september má veľa výhod, Tatry nie sú také preplnené, dá sa to zariadiť s ubytovaním. Smola, že prší, ale v septembri býva najlepšie počasie. Bol to dobrý nápad, držím vám palce, aby sa vám to takto darilo ďalej, strašne rád prídem aj nabudúce.

Ktoré stretnutia na Teba najviac zapôsobili?
Je tu kopa významných osobností. Napr. taký Alo Huba, to je legenda, ten mal myšlienky, ten mal liezť o 30 rokov neskôr, zober si len jeho cesty na skalách, Hubovka na Sološnici a iné, to bol a je chlap, ktorý mohol ešte viac ovplyvniť slovenské horolezectvo. Zdeno Zibrín, nenápadný chlapík, nijako sa nevystrkuje, nebol typom hviezdy, ale on odpracoval vždy všetko, čo nejakým spôsobom posúvalo dopredu naše horolezectvo. Mladí ho ani nepoznajú… Alebo malý Miško Stolár, kto vie, že on bol chatárom na Rysoch, predseda nášho spolku.

Ale teraz ich už poznajú, aj to je zmysel tohto stretnutia.


tht04.jpg (12132 bytes)
Naši himalájisti: Ivan Gálfy, Ivan Fiala a Joska Rakoncaj.

Zolo Demján, iste ho netreba predstavovať, jeden z našich najúspešnejších horolezcov, náš vyslanec v horolezeckej diplomacii, člen predsedníctva UIAA

Zolo, veľmi stručne, tak z nadhľadu, ako vidíš túto akciu?
Vidím to len a len pozitívne, všetko je fantastické, lebo konečne sa zišli všetci horolezci, ktorí boli cez jamesácky týždeň roztrúsení po chatách, kde sa traja, štyria trošku opili, zanadávali si i poplakali, teraz sme všetci spolu. Stretneš tu ľudí, ktorých sme desať, pätnásť rokov nevideli. To, že nevyšlo počasie… Aspoň sa nikomu nič nestalo a mali sme viac času na debaty. Je to výborná myšlienka, či už bola Jarýkova alebo aj ďalších, hlboko sa pred týmto nápadom skláňam a takisto aj pred vami, ktorí ste to dali dokopy. Je to fantázia.

Čo myslíš, ako pokračovať v budúcnosti?
Rovnako, aj s diákmi, už asi nie z histórie, ale z posledných dobrých akcií, alebo prezentovať sezónu či sériu zo skialpinizmu, prípadne predstaviť niektorú lezeckú osobnosť. Dobré diáky sa vždy nájdu.


tht08.jpg (13401 bytes)
Experti na hríby Stano Glejdura a Zolo Demján.

Michal Orolín, jedna z legiend nášho horolezectva, ktorú sme odchytili v strede večera v špičkovej nálade za stolom spolu s Joskom Rakoncajom a ďalšími horolezcami

Stálo to za to, že si obetoval tie tri hodiny na hľadanie diákov?
Veľmi pekne vám ďakujem, myslím, že to naozaj stálo za to. Mne sa bohovsky páči, že ste dokázali to, čo ste dokázali, neviem, kto to vymyslel, zorganizoval, pre mňa je dôležité, že som tu. Aj v minulosti sa robili stretnutia, ale na úrovni len starších jamesákov, veľmi ma teší, že sa vám podarilo sem dostať Raka, Stejskala, Páleníčka, a nás všetkých. A čo ma najviacej teší, že som sa dostal medzi desiatku najlepších horolezcov storočia, ja som bol z toho úplne hotový.To nie je ocenenie len pre mňa, ja takto reprezentujem svoju generáciu, Milana Kriššáka, Ivana Fialu, Gejza Haaka, oni sú vo mne, som strašne rád, že si ľudia na nás spomenuli, že sme aj my niečo dokázali.

Rak, vieš si predstaviť, že ja som tohto bruchatého chlapa prinútil kolenačky sa plaziť a hľadať diáky zapadnuté prachom?
Ja, ktorý odmietam novinárov, všetkých posielam do …, dajte mi pokoj, ten Koller ma dostal, ja som sa tam plazil po kolenách v tom svojom bordeli a vyberal som diáky. A teraz som tu s vami, je to bomba!




KOMENTÁR K ČLÁNKU

77. THT a oslavy 80 rokov JAMESu, 2001 [ 8. 5. 2008 12:13:39] - reagovať
V netradičnom septembrovom termíne 9. – 16. 9. 2001 sa konal 77. THT JAMES.

Vlado Linek © 1999 - 2019 členstvo ا  antidoping ا  kalendár ا  archív jamesáka ا  predplatné ا  horoškola ا  počasie ا  sprievodca ا  umelé steny  24544850