Slovenský horolezecký spolok JAMES
vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov 
sport-outdoor
  shs james    komisie    podujatia    james slovakia    horolezec    horoškola    infocentrum    rozličné    eshop    diskusia    kontakt    dotazníky    chaty    mapa stránky  
 index  Správa Vysokých Tatier  Erasmus  Metodické materiály  Meteo  IFSC  UIAA Piatok 02.12.2016   english version
 Osadzovanie pevných istení do skaly
09.11.2009 16:00 | 8224x | komentár: 7x
  

Od doby prvého osadenia istiaceho bodu, či skôr postupového bodu, do umelo vyvŕtanej diery v skalnom teréne prešlo mnoho rokov. Horolezectvo a skalolezenie je dnes v každom smere na omnoho vyššej úrovni ako v minulosti. Platí to samozrejme aj o osadzovaní pevných istiacich bodov. Z vývoja osadzovania pevného istenia jednoznačne vyplýva snaha o vytvorenie čo najideálnejšieho istiaceho bodu, t. j. vysoká pevnosť, dlhá životnosť – čiže bude mať vysokú odolnosť voči korózii a rôznym nepriaznivým mechanickým vplyvom, nevynímajúc bezpečnú a pohodlnú manipuláciu.

V súčasnosti je k dispozícii niekoľko typov expanzných skôb a takisto borhákov a lepidiel, z ktorých máme možnosť vybrať tie, ktoré budú po odbornom osadení spĺňať podmienky ideálneho pevného istiaceho bodu. I keď táto možnosť tu je už niekoľko rokov, stav mnohých pevných istiacich bodov či už v skalných oblastiach, alebo v horách je alarmujúci. Za posledné roky sa zvýšil počet prípadov uvoľnených a vypadávajúcich expanzných skôb, točiacich sa lepených borhákov a pádov v dôsledku vytrhnutia pevného istiaceho bodu. Táto situácia nie je len v slovenských horách a skalných oblastiach, ale je obdobná aj v iných krajinách ako vyplýva aj z materiálov vydaných sekciou bezpečnostného výskumu DAV, v novembri 2007. Medzi iným otestovali rôzne systémy expanzných skôb, borhákov a lepidiel, ktorých výsledky sú prevzaté a použité v tomto materiále.

Metodicko-bezpečnostná komisia (MBK) Jamesu sa touto problematikou naposledy zaoberala v roku 2002 a materiál o osadzovaní pevných istiacich bodov do vŕtaných dier vyšiel v Jamesáku č.: 5 / 2002 pod názvom „Vŕtame, lepíme“. Keďže sa kvalita osadených pevných istení v mnohých našich skalných a horských oblastiach vôbec nezmenila opätovne sa k tomuto problému vraciame.

návod na osádzanie pevných istení na stiahnutie
návod na osádzanie pevných istení flash

inštruktážne video




KOMENTÁR K ČLÁNKU

Osadzovanie pevných istení do skaly [ 9. 11. 2009 16:21:47] - reagovať
Od doby prvého osadenia istiaceho bodu, či skôr postupového bodu, do umelo vyvŕtanej diery v skalnom teréne prešlo mnoho rokov. Horolezectvo a skalolezenie je dnes v každom smere na omnoho vyššej úrovni ako v minulosti. Platí to samozrejme aj o osadzovaní pevných istiacich bodov.
  • Osadzovanie pevných istení do skaly [Rasto 6. 4. 2010 10:29:02] - reagovať
    Pekne instruktazne video. Aj PDF material prijemne prekvapil. Mozno by bolo este dobre pri takejto agitacii, keby JAMES uviedol zoznam spolkom odporucaneho (dotovaneho) materialu. Mozno poslednu vec by bolo vhodne doplnit aj to, co tu ostava ako posledna otvorna otazka, a to minimalnu dlzku drieku fixne osadzanych borhakov. (Respektive dlzky pre rozlicne typy horniny, aj ked jednoduchsie je jedno pravidlo). Ked uz sa robi seriozne istenie/preistenie vrtackou a primyselnymi lepidlami, priklanam sa skor k o par cm dlhsej dlzke ako minu 70mm co stanovuje norma.

  • Osadzovanie pevných istení do skaly [qwerty 9. 11. 2009 22:57:42] - reagovať
    kua dpc ked vidim ze je na tom videu a obrazkoch najmudrejsi instruktor najinstruktorovatejsi ktory osadza zlanaky klincami dalej ani necitam, nepozeram

    • Osadzovanie pevných istení do skaly [Ňaňo 22. 11. 2009 20:04:43] - reagovať
      Kukol som so to videjko a tak sa mi zazdalo že to bolo vŕtane do vápenca a potom tam vstrčený ten krátky zasran čo má ledva 7 cm. Tak neviem či si mám dať vyšetriť zmyslovú skupinu, alebo to bol návod ako to nerobiť. Ak sa mýlim tak sa vopred ospravedlňujem.16

      • Osadzovanie pevných istení do skaly [šošon 22. 2. 2010 17:12:36] - reagovať
        http://www.theuiaa.org/upload_area/pictorial_files/UIAA123-Rock-Anchors_1.jpg

        • Osadzovanie pevných istení do skaly [Ňaňo 6. 3. 2010 11:20:04] - reagovať
          Podľa mojích info. vápenec vo všeobecnosti sa považuje za mäkkú horninu lebo bežný laik to od dolomitu z určitosťou nerozozná. V predch. článku. CHEMICKÝ SISTÉM.... sa píše o dĺžke borháku v mäkkých horninách 100 mm a viac. Osobne si myslím že keď to niekto trochu predimenzuje tak je to lepšie ako keď si niekto normu EN 959 vysvetlí po svojom.

          • Osadzovanie pevných istení do skaly [Rasto 7. 4. 2010 14:35:37] - reagovať
            Co sa tyka tych hornin, da sa vychadzat z nasledujuceho:

            Klasifikacia 1: Pevnost v tlaku
            - tvrde horniny > 100MPa (> 1500m/s)
            - makke horniny 12.5 - 100MPa (760 - 1500m/s)
            - velmi makke horniny < 12.5 MPa (360 - 760m/s)

            Klasifikacia 2: stredna rychlost priecneho vlnenia
            - tvrde horniny > 1500m/s
            - makke horniny 760 - 1500m/s
            - velmi makke horniny 360 - 760m/s

            Klasifikacia 3: test skrabanim
            - tvrde horniny skrabu sklo a ocel
            - makke horniny neskrabu ocel skrabu nechty
            - velmi makke horniny neskrabu ani nechty

            Co sa tyka najznamejsich hornin (typ, typicka pevnost v tlaku, tvrdost):
            Granit: vyvreta, 100-250MPa, tvrda
            Bazalt: vyvreta, 100-300MPa, tvrda
            Kremenec: metamorfovana, 150-300MPa, tvrda
            Bridlica: sedimentarna, 5-100MPa, makka
            Vapenec: sedimentarna, 30-250MPa, makka/tvrda
            Dolomit: sedimentarna, ?, makka/tvrda
            Pieskovec: sedimentarna, 20-170MPa, mekka/tvrda

            Treba si vsak uvedomit, ze toto su typicke hodnoty reprezentativnych vzoriek a od miesta k miestu sa budu lisit aj na jednej skalke. Navyse, borhaky osadzame na povrchu hornin a tie su najviac zasiahnute poveternostnymi podmienkami. Na jednom miest to moze byt fajn, o 5 metrov vedla to moze byt velmi zle.

            Co sa tyka pevnosti, hovori sa najcastejsie o pevnosti v tlaku, este existuje pevnost v tahu a pevnost v smyku. Pri zatazeni istenia sa jedna o kombinaciu vsetkych troch sil (tlak, tah, smyk). A napriklad, zatial co vapenec ma napriklad pevnost v tlaku 30-170MPa, na tah je to 5-25MPa a na strih 10-50MPa.

            Normy na istenia uvadzaju pozadovane pevnosti MATERIALU pri osadeni do 50MPa normovaneho betonu. Z toho vylyva, ze UIAA123 normovane istenie s pevnostou konstrukcie 20/25kN v axialnom/radialnom smere je jedna vec, ale pevnost jeho osadenia v skale druha.

            Zidne istenie nie je pevnejsie ako skala v mieste osadenia ;-)

            • Osadzovanie pevných istení do skaly [Rasto 7. 4. 2010 14:37:35] - reagovať
              Oprava jednej vety:
              A napriklad, zatial co vapenec ma napriklad pevnost v tlaku 30-250MPa, na tah je to 5-25MPa a na strih 10-50MPa.



Vlado Linek © 1999 - 2016 členstvo ا  antidoping ا  kalendár ا  archív jamesáka ا  predplatné ا  horoškola ا  počasie ا  sprievodca ا  umelé steny  16893655